Kognitívna antropológia

Kognitívna antropológia je vedecký odbor v rámci kultúrnej antropológie, v ktorom sa vedci snažia vysvetliť vzorce zdieľania vedomostí, kultúrnych inovácií a ich prenosu v čase a priestore s využitím metód a teórií kognitívnych vied (najmä experimentálnej psychológie a evolučnej biológie), často v úzkej spolupráci s historikmi, etnografmi, archeológmi, jazykovedcami, muzikológmi a ďalšími odborníkmi zaoberajúcimi sa popisom a interpretáciou kultúrnych foriem.

Kognitívne antropológia skúma spôsoby, ktorými ľudia chápu a myslia na udalosti a objekty vo svete. Poskytuje spojenie medzi ľudskými myšlienkovými procesmi a fyzickými a ideovými aspektmi kultúry.[1]

História

Ako odbor antropológie má kognitívna antropológia svoje korene v antropologickej lingvistike a je úzko spojená s psychologickým výskumom kognitívnych procesov. Odbor vznikol ako samostatná oblasť štúdia v roku 1950, keď sa etnografovia snažili objaviť „pohľad domorodca" prijatím empirického prístupu v antropológii. [2]

Nový odbor bol alternatívne nazývaný aj ako Etnoveda, Etnosémantika, Etnolingvistika a Nová etnografia. Všetky tieto výrazy sa vzťahujú na nové smery, ktoré interpretovali nové etnografické znalosti po roku 1950. Tento prístup pod pojmom kultúra rozumie znalosti [1], na rozdiel od materialistických predstáv, ktoré dovtedy ovládali tento odbor.

V prvých desaťročiach praxe sa kognitívna antropológia zameriavala na ľudové taxonómie, zahrňujúce koncepty farieb, rastlín a chorôb. Počas rokov 1960 až 1970 došlo ku teoretickému a metodickému posunu v rámci odboru. Lingvistické analýzy aj naďalej poskytovali metódy pre porozumenie a prístup ku kognitívnym kategóriám domorodých ľudí. Avšak dôraz sa už nekladie na veci a ich vzťahy k pôvodným kategóriám, ale na analýzu kategórií z hľadiska mentálnych procesov. Vedci tejto generácie predpokladali, že existujú duševné procesy založené na štruktúre mysli, a teda sú spoločné pre všetkých ľudí. Tento prístup rozšíril pôsobnosť odboru na štúdium nielen komponentov abstraktných systémov myslenia, ale tiež skúmanie mentálnych procesov vzťahujúcich sa k symbolom a myšlienkam [3].

Predmet štúdia

Kognitívna antropológia je štúdium myslenia v kontexte kultúry. Medzi mnohých výskumných témami, ktorými sa zaoberá, patria medzi najdôležitejšie:

Kultúrne modely

Kultúrny model (tiež ľudový model, kultúrna schéma) nie je presne definovaný pojem, ale viac "slúži ako heslo pre mnoho rôznych druhov kultúrnych znalostí"[4]. Kultúrne modely vo všeobecnosti odkazujú na nevedomý súbor predpokladov a vysvetlení, ktorý členovia spoločenstiev alebo skupín zdieľajú. Majú zásadný vplyv na ľudské správanie a chápanie sveta .

Slová, gramatické kategórie a pravidlá sú v ľudskej pamäti spájané s kultúrnymi modelmi. Lingvistické formy a kognitívne schémy sa "aktivujú" navzájom: lingvistické formy dostávajú schémy do mysle a následne sa schémy vyjadrujú v lingvistických formách. Prakticky všetky výskumné stratégie využívajú tento vzťah medzi jazykom a myslením pri štúdiu konceptuálnych znalostí a kognitívnych systémov.

Príkladom kultúrneho modelu je schéma popisujúca obchodné udalosti v našej kultúre [5]. Model „Obchodnej udalosti“ má premenné – „kupujúci“, „predávajúci“, „peniaze“, „tovar“ a „výmena“ (zátvorky rozlišujú konceptuálne jednotky od slov). Potom „kupujúci“ je osoba, ktorá vlastní „peniaze“, prostriedok výmeny a „predávajúci“ je osoba vlastniaca „tovar“, predmet výmeny. „Výmena“ je interakciou pri ktorej „kupujúci“ dáva „peniaze“ a dostáva „tovar“, zatiaľ čo „predávajúci“ dodáva „tovar“ a dostáva „peniaze“. Udalosť je chápaná ako obchodná transakcia, len čo osoby, objekty a udalosti v prostredí sú priradené ku zodpovedajúcim premenným daného modelu (schémy).

Niekoľko slov - kúpiť, predať, zaplatiť, náklady, hodnota, cena, minúť, účtovať - aktivuje schému „Obchodnej udalosti“. Každé z týchto slov vyberá určité aspekty schémy na ich zvýraznenie, pričom zvyšné aspekty zostávajú nevyjadrené v pozadí. Slovo kúpiť sa zameriava na výmenu z pohľadu kupujúceho a slovo predávať z pohľadu predávajúceho. Náklady sa zameriavajú na peňažnú časť vzťahu peniaze-tovar a hodnota a cena sa zameriava na tovarovú časť vzťahu. Slová zaplatiť a minúť sa zameriavjú na kupujúceho a peňažnú časť vzťahu peniaze-tovar a slovo poplatok sa zameriava na predávajúceho a tovarovú časť vzťahu peniaze-tovar [6].

Kognitívne modely sú abstrakcie, ktoré reprezentujú konceptuálne vedomosti (znalosti). Sú to kognitívne štruktúry pamäti, ktoré predstavujú stereotypné koncepty. Modely štrukturujú naše poznanie objektov a situácií, udalostí a akcií, a taktiež sekvencie udalostí a akcií.

Kultúrne univerzálie

Kultúrne univerzálie sú systémy konceptuálneho poznania, ktoré sa vyskytujú vo všetkých spoločnostiach (kultúrach). Pri štúdiu kognitívnych spoločných prvkov - komonalít, antropológovia zastávajú "obmedzene relativistickú" alebo univerzalistickú pozíciu. Prijímajú relativistický pohľad pri rozpoznávaní rozdielov v jednotlivých kognitívnych a kultúrnych systémoch a univerzalistickú pozíciu čo sa týka fundamentálnych konceptov a uniformít v týchto systémoch [7].

Výskum porovnávajúci farebné kategórie ukázal, že základné farebné kategórie sú organizované okolo najlepších príkladov a že tieto základné farby sú rovnaké naprieč jednotlivcami a jazykmi [8]. Bolo tiež zistené, že existuje presne jedenásť univerzálnych farebných kategórií - čierna, biela, červená, zelená, žltá, modrá, hnedá, fialová, oranžová, ružová a šedá, ktoré sú zakódované v prísnej evolučnej sekvencii, a že tieto univerzália sú určené prevažne neurofyzikálnymi procesmi v ľudskom vnímaní farieb [9].

Myšlienka kultúrnych univerzálií, že špecifické aspekty kultúry sú spoločné pre všetky ľudské kultúry je v rozpore s kultúrnym relativizmom.

Kultúrny konsenzus

Teória rozpracovaná A. Kimballom Romneym, Williamom Batchelderom a Susan Wellerovou[10] v 80tych rokoch minulého storočia ako spôsob skúmania kultúrnych znalostí. Teória predpokladá, že kultúrne znalosti sú zdieľané, ale príliš obsiahle na to, aby nimi mohol disponovať jediný jedinec a tým pádom sú nerovnomerne rozdelené. Kultúrny konsenzus sa zaoberá individuálnou variabilitou kultúrnych znalostí a ako sa odlišné individuálne konceptuálne systémy organizujú v rámci kultúrnych systémov.

Použitím skupiny analytických postupov, teória odhaduje kultúrne správne odpovede na sériu otázok a úroveň znalostí respondentov alebo zdieľanie odpovedí. Teória konsenzu teda skúma vzorce zhody medzi jednotlivcami skupiny na určité odbory znalostí spojených s kultúrou, s cieľom zistiť organizáciu kognitívnej diverzity. Ustanovuje tak "správnu" verziu kultúrnych znalostí[10].

Teória sa stala výraznou súčasťou sociálnej, kultúrnej a medicínskej antropológie a je používaná aj v iných kognitívných vedách a v medzi-kultúrnom výskume.

Ľudové taxonómie

Mnoho počiatočných prác v etnovedách sa sústredilo na ľudovú taxonómiu, alebo spôsob ako ľudia organizujú niektoré skupiny objektov alebo výrazov. Vychádzajúc z ľudových (kultúrnych) modelov, sú ľudové taxonómie klasifikácie kultúrnych oblastí použitím hierarchií kategórií definovaných kultúrnymi kritériami. Na túto tému existuje veľké množstvo literatúry[11].

Referencie
  1. D'ANDRADE, R.. The Development of Cognitive Anthropology. Cambridge : Cambridge University Press, 1995.
  2. ERICKSON, Paul; MURPHY, Liam. A History of Anthropological Theory. Ontario, Canada : Broadview Press, 2003.
  3. MCGEE, RJ; WARMS, RL. Anthropological Theory: An Introductory History. London : Mayfield Publishing Company, 1996.
  4. SHORE, Bradd. Culture in Mind: Cognition, Culture, and the Problem of Meaning. New York : Oxford University Press, 1996.
  5. Casson, R. W. (1994). Cognitive anthropology. In P. K. Bock, Ed., Handbook of Psychological Anthropology. Westport, CT: Greenwood Press.
  6. Fillmore, C. J. (1977). Topics in lexical semantics. In R. W. Cole, Ed., Current Issues in Linguistic Theory. Bloomington: Indiana University Press.
  7. Lounsbury, F. G. (1969). Language and culture. V S. Hook, Ed., Language and Philosophy. New York: New York University Press.
  8. Berlin, B., and P. Kay. (1969). Basic Color Terms: Their Universality and Evolution. Berkeley: University of California Press.
  9. Kay, P., B. Berlin, and W. Merrifield. (1991). Biocultural implications of systems of color naming. Journal of Linguistic Anthropology 1:12-25.
  10. ROMNEY, A.K.; WELLER, S.A.; BATCHELDER, W.H.. Culture as consensus: A theory of culture and informant accuracy. American Anthropologist, 1986, s. 313-338.
  11. CONKLIN, Harold C.. Folk Classification: A Topically Arranged Bibliography of Contemporary and Background References Through 1971. Yale University : Department of Anthropology, 1972.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.