Knickebein
Knickebein bol rádionavigačný systém vyrobený firmou Telefunken, používaný letectvom Tretej ríše počas druhej svetovej vojny na podporu nočného bombardovania Spojeného kráľovstva. Využíval rádiové lúče typu Lorenz, podobne ako sytém X-Gerät. V porovnaní s ním bol jednoduchší a menej presný, ale do lietadiel nebolo potrebné montovať dodatočné rádioprijímače, pretože pracoval na rovnakých frekvenciách ako prístroje pre systém Lorenz. V RAF bol systém označený kódom Headache.
Princíp činnosti
Systém Knickebein tvorili dva rádiové lúče typu Lorenz. Frekvencie vysielania boli 30, 30,5 a 33,3 MHz. Jeden lúč bol navádzací, smeroval od vysielača na cieľ náletu. Druhý lúč ho križoval v bode pre vypustenie bômb. Lietadlo malo pred cieľom letieť v osi smerového lúča a po zachytení signálu druhého lúča vypustiť bomby. Do konca roku 1939 mala Luftwaffe k dispozícii tri vysielače systému Knickebein: v Kleve, Stollbergu a Lörachu. Anténny systém mal výšku 30,5 m a šírku 96 m. Zariadenie bolo uložené na železničnom podvozku s možnosťou pohybu po kruhovej koľajovej dráhe pre presné nasmerovanie podľa aktuálnej potreby. Po obsadení Francúzska boli postavené ešte koncom leta 1940 dva ďalšie vysielače v Breny a Beaumont-Hague.
Protiopatrenia
Proti systému Knicebein boli v Spojenom kráľovstve použité najskôr improvizované systémy rušenia a neskôr bol vyvinutý špeciálny rušiaci systém Aspirin. Do prevádzky bol uvedený v septembri 1940, počas kampane bombardovania Londýna. Rušenie nebolo veľmi účinné, ale na posádky malo aj psychologický efekt. Vedeli, že obrancovia systém poznajú a teda poznajú aj polohu lúčov a cieľ daného náletu. Nad cieľom a na príletovej trase mohli pripraviť intenzívnejšiu obranu.
Pozri aj
Zdroje
- PRICE, Alfred. Nástroje temnot. Historie elektronické války 1939 - 1945. Praha : Mladá fronta, 2006. 272 + 16 s. ISBN 80-204-1373-1. (česky)