Klavírny koncert (Schumann)

Klavírny koncert a-mol, Op. 54 je dielo nemeckého skladateľa Roberta Schumanna.

Klavírny koncert a-mol, Op. 54
Druh skladbyklavírny koncert
Vznik1845
Približná dĺžka30 min.
Časti skladby
  1. Allegro affettuoso - Andante espressivo - Allegro
  2. Intermezzo - Andante grazioso (att.)
  3. Allegro vivace

Schumann koncert zložil na prianie svojej manželky, hudobnej skladateľky a vynikajúcej koncertnej klaviristky Clary Schumannovej. Dielo bolo dokončené v roku 1845, pričom základ prvej vety tvorí Fantázia a-mol pre klavír a orchester, ktorú Schumann zložil v roku 1841. Premiéra diela sa uskutočnila v Lipsku na Nový rok 1846 v prevedení Clary Schumannovej a dirigenta Ferdinanda Hillera.

Schumannov klavírny koncert je ojedinelé dielo. V dobe kedy vznikol boli v obľube účelne náročné koncerty, často šablónovité, ktoré slúžili k exhibícii virtuóza. Napriek tomu, že jednou z týchto virtuózov bola Schumannova manželka, skladateľ pre ňu vytvoril dielo úplne odlišného charakteru. Tento koncert je akousi intímnou poetickou fantáziou, v ktorej klavír s orchestrom tvoria previazaný celok.

Skladbu tvoria tri vety, pričom posledné dve sa hrajú bez prerušenia. V prvej vete po krátkom údere orchestra ihneď nastupuje klavír s krátkou, temne zafarbenou zostupnou pasážou. Vzápätí vstupuje orchester s expozíciou hlavnej témy, ktorú preberie a ďalej rozvádza klavír. Vedľajšia téma prvýkrát zaznie v podaní huslí doprevádzajúcich klavír. Prevedenie oboch tém je nezvyčajne bohaté, s rôznymi odtieňmi nálad. Po prvej časti vety zakončenou povznášajúcou melódiou orchestra prichádza nádherné Andante espressivo zasnívaného klavíru s jemným sprievodom orchestra. To je náhle prerušené výraznou zostupnou melódiou klavíra, podobnej tej z úvodu koncertu. Vracia sa pôvodné tempo Allegro s rozvíjaním tém, prevažne hlavnej. V záverečnej časti skladby prichádza klavírna kadencia a vetu následne uzatvára kóda založená na fragmente hlavnej vety. Druhá veta začína hlavnou témou, ktorá predstavuje akýsi rozhovor klavíra so sláčikovými nástrojmi. Vedľajšia téma má pochodový charakter. Schumann tu podobne ako v prvej vete uplatnil svoj zmysel pre bohatú melodiku. Druhá veta prechádza attaca (bez prerušenia) do záverečnej vety Allegro vivace. To začína energickou a rytmickou témou klavíra. Vo vete cítiť optimizmus a živelnú radosť typickú pre záverečné vety Schumannových koncertov, s ktorou dielo smeruje ku triumfálnemu záveru.

Schumannov klavírny koncert je dielo bohatej fantázie a veľkej vnútornej hodnoty, vďaka čomu sa stalo súčasťou ťažiskového klavírneho repertoáru a častým hosťom v hudobných sálach.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.