Kerogén

Kerogén je prirodzene sa vyskytujúci nerozpustný podiel zložitej organickej hmoty v sedimentoch. Je tvorený polymerizovanými látkami s vysokou molekulovou hmotnosťou, napr. v porovnaní s bitúmenmi. Je nerozpustný v nepolárnych organických rozpúšťadlách a neoxidujúcich kyselinách (HCl, HF)[1]. Vzniká z bitúmenov a humínových látok počas formovania kaustobiolitov.

Termín zaviedol škótsky chemik Alexander Crum Brown roku 1906. Niekedy sa týmto termínom nesprávne označuje všetka fosílna organická hmota prítomná v sedimente[2].

Rozpoznávaných je viacero typov kerogénu[3]:

  • Typ I vzniká najmä z rias, jeho morským ekvivalentom je sediment tasmanit. Predpokladá sa, že kerogén typu I tvorí prevažnú časť ložísk ropy.
  • Typ II má zmiešaný terestrický a morský pôvod. Vznikajú z neho najmä parafinické ropy.
  • Typ III obsahuje len rastlinné zvyšky. Vzniká z neho najmä zemný plyn.

Referencie
  1. Lintnerová, O., 2009: Geológia kaustobiolitov. Uhlie a uhľovodíky Univerzita Komenského, Bratislava, 118 s.
  2. Dopita, M., Havlena, V., Pešek, J., 1985: Ložiska fosilních paliv. SNTL, Alfa, Praha, 263 s.
  3. http://www.glossary.oilfield.slb.com - Schlumberger Oilfield Glossary (Online) prístup: 12.5.2009
Chemický portál
Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.