Keramický materiál

Keramický materiál alebo keramika je anorganický tuhý materiál, vyrobený vysokoteplotnými chemickými reakciami z kremičitanov, hlinitokremičitanov, oxidov, nitridov, karbidov, boridov.[1] Všeobecnými vlastnosťami keramických materiálov z chemického hľadiska je nereaktivita, z mechanických vlastností tvrdosť, vysoká tepelná stabilita a krehkosť a z elektrických nevodivosť. Ako tradičná keramika sú označované materiály na báze z (hlinito)kremičitanov (hlavne ílov) ako tehly, porcelán atď. (niektoré sú známe už od neolitu), ostatné materiály sa nazývajú technická alebo inžinierska keramika.

Ložiská vyrobené z nitridu kremičitého Si3N4.

Keramický materiál obsahuje výnimočne jeden druh kryštalickej fázy, spravidla obsahuje viac keramických fáz:

  • zvyšky nezreagovaných surovín, 1 alebo viac druhov kryštálov, vzniklých žiarovými reakciami a často sklo, vzniklé roztavením tavív a ostatných sklotvorných zložiek
  • poslednou fázou býva fáza plynná, uzavretá v póroch

Referencie
  1. TILLEY, Richard. Understanding Solids: The Science of Materials. [s.l.] : Wiley, 2004. 616 s. ISBN 0-470-85276-3. Kapitola Metals, ceramics, polymers and composites, s. 159. (po anglicky)

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.