Keprník
Keprník (1 423 m n. m.) je štvrtým najvyšším vrchom Hrubého Jeseníka a najvyšší v geomorfologickom podcelku Keprnická hornatina.
| Keprník | |||
| vrch | |||
 Pohľad na Keprník od juhovýchodu | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Kraje | Moravskosliezsky, Olomoucký | ||
| Okresy | Jeseník, Šumperk | ||
| Pohorie | Hrubý Jeseník / Keprnická hornatina | ||
| Nadmorská výška | 1 423 m n. m. | ||
| Súradnice | 50°10′15″S 17°7′00″V | ||
| Najľahší výstup | z Ramzovského sedla 759 m n. m. | ||
 Poloha Keprníka  Poloha Keprníka  Poloha Keprníka
| |||
| Wikimedia Commons: Keprník | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Geológia
Vrch je budovaný rulou a svorom. Vrcholová plošina Keprníka má podobu kryoplanačnej terasy (lavicovité stupne zložené z plošiny a zrázu).
Vodstvo
Vrcholom prechádza hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom. Rudohorský a Keprnický potok odvádzajú vodu do Odry a Baltského mora, rieka Branná do Čierneho mora.
Ochrana prírody
Keprník je súčásťou CHKO Jeseníky a NPR Šerák-Keprník.
Turistika
Cez Keprník vedie hlavná jesenická hrebeňovka, najľahšie prístupný je z Ramzovského sedla, Ostružnej, Brannej a Červenohorského sedla.
Hôľnatý vrchol ponúka kruhový rozhľad na Jeseníky a pri dobrej viditeľnosti i na Králický Sněžník, Krkonoše a Beskydy, výnimočne i na Malú Fatru a Vysoké Tatry.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Keprník na českej Wikipédii.