Keby tak Beale Street prehovorila

Keby tak Beale Street prehovorila (angl. If Beale Street Could Talk) je román Jamesa Baldwina (1924 – 1987).[1] Vydaný bol v roku 1974 a rozpráva milostný príbeh černošského páru – Fonnyho a Tish – ktorých láska prechádza ťažkou skúškou. Žijú totiž v rasistickom prostredí New Yorku, kde pre tamojších obyvateľov černoch nie je človek.[2]

Baldwin je majstrom hovorovej angličtiny, využíva pomerne drsný, dokonca až vulgárny jazyk. Román na mnohých miestach pripomína filmovú techniku, jedna scéna strieda druhú, prelína sa minulosť s prítomnosťou.[2]

Dej

Román má dve časti. Dej sa odohráva v New Yorku, plnom rasovej neznášanlivosti. V rozprávaní mladej tehotnej černošky Tisch sa súčasnosť prelína s minulosťou a odkrýva sa nespravodlivosť páchaná na jej snúbencovi, černochovi Fonnym.

I. Bojím sa o svoju dušu

Príbeh rozpráva Tisch, devätnásťročná černoška. Jej skutočné meno je Klementína, no už odmala ju všetci volajú Tisch. Príbeh začína vo väzení, kde je na návšteve svojho snúbenca Fonnyho a oznamuje mu, že čaká dieťa. S Fonnym, nespravodlivo obvineným zo znásilnenia mladej Portoričanky, sa skamarátila už počas školských čias. Jeden druhého začali vnímať počas školskej bitky, kedy sa Tisch naplašila, že škrabnutie klincom, ktoré spôsobila Fonnymu, ho zabije. Keď zistila, že je Fonny v poriadku, uľavilo sa jej a začali sa častejšie stretávať. Boli priateľmi na život a na smrť.

Keď dospeli, došlo k bozku, ktorý ich oboch zaskočil a nevideli sa po ňom 2-3 týždne. Ako sa dozvedáme, Fonny sa v tom čase snažil nájsť si iné dievča, no pochopil, že Tisch je preňho tá pravá. Zaviedol ju do svojho brlohu, kde jej vyznal lásku a ona mu ju opätovala. Tisch v rozprávaní spomína na ich prvú spoločnú noc, na to, ako sa cítila a ako nechcela, aby tá chvíľa skončila. Fonny o svojej láske presvedčil nielen Tisch, ale aj ich rodičov a sestru, takže nič nebránilo zásnubám.
Počas problémov s hľadaním vhodného bytu sa Fonny pri ochrane svojej drahej zaplietol do bitky s belochom a policajný dôstojník Bell (beloch) ho chcel zatknúť. Postavila sa mu istá Talianka, majiteľka obchodu, a odprisahala, že Fonny je v tom nevinne. Bella to urazilo a prisahal Fonnymu, že sa ešte stretnú.

Fonnyho onedlho obvinili zo znásilnenia mladej Portoričanky a uväznili ho. Od tej chvíle sa Tisch spolu so svojou rodinou a Fonnyho otcom Frankom všemožne snažia dostať Fonnyho na slobodu, kam patrí. Fonnyho matka, veľká svätuškárka, spolu so svojimi dcérami však ani prstom nepohnú, čím dávajú najavo, že Fonnyho nemajú v láske.

Sharon, matka Tisch, odlieta do Portorica, aby našla Victoriu, obeť znásilnenia, a presvedčila ju, že Fonny je nevinný. Victoria však už na tú udalosť nechce ani myslieť a verí, že vinník je vo väzení. Fonnyho usvedčili aj na základe výpovede policajného dôstojníka Bella.

II. Sion

Tisch Fonnyho pravidelne navštevuje a informuje ho o pokrokoch v jeho prípade. Sľubuje mu, že kým sa dieťa narodí, Fonny bude na slobode. Fonnyho do väzenia dostala nespravodlivosť a rasistická neznášanlivosť policajného dôstojníka Bella. Ten figuruje ako hlavný svedok v prípade a Fonnyho označila za vinníka aj Victoria. Po znásilnení si bola istá iba tým, že vinníkom je černoch. Keďže pred ňu postavili ako podozrivých iba belochov a Fonnyho, označila ho, ako jediného černocha, za páchateľa.

Sharon sa z Portorica vracia so správou, že Victoria potratila a pomiatla sa. Jej účasť na súde je teda vylúčená a majú možnosť žiadať stanovenie kaucie.

Tisch je už vo vysokom štádiu tehotenstva a Joseph ju presvedčí, aby už nepracovala a je rozhodnutý zohnať peniaze na vlastnú päsť spolu s budúcim svatom Frankom. Nerobia to však práve čestným spôsobom a Frank je vyhodený z práce za krádež. Nápor problémov nezvláda a zmizne. Na konci sa dozvedáme, že spáchal samovraždu. Peniaze na kauciu pomáha zháňať aj Ernestína. Tisch začína rodiť a v tej chvíli príde Fonny.

Kniha končí slovami: „Zďaleka, lenže čoraz bližšie, sa ozýva dieťa; kričí, kričí, kričí, kričí, kričí, akoby chcelo zobudiť mŕtvych.“[1] „Mŕtvymi“ autor nazýva Američanov, ktorí sa nečinne prizerajú a dovoľujú páchať nespravodlivosť a násilie na nevinných černochoch.[2]

Postavy
  • Tisch - devätnásťročná černoška, ktorú síce volajú Tisch, no jej skutočné meno je Klementína. Po tom, čo uväznia jej snúbenca, zisťuje, že čaká jeho dieťa. Robí všetko preto, aby Fonnyho dostala z väzenia, chodí za právnikom, navštevuje Fonnyho a zároveň pracuje v obchodnom dome. Je odhodlaná oslobodiť ho skôr, než sa narodí ich dieťa.
  • Fonny - dvadsaťdvaročný černoch, vlastným menom Alonzo Hunt. Po nespravodlivom obvinení zo znásilnenia mladej Portoričanky sa ocitá vo väzení. Svoju neľahkú situáciu zvláda len vďaka tomu, že cíti podporu svojej milovanej Tisch, teší sa z každej jej návštevy a verí, že keď sa im narodí dieťa, bude už s Tisch.
  • Joseph - Tischin otec. Robí všetko preto, aby pomohol dostať budúceho zaťa z väzenia. Správy o tehotenstve svojej dcéry zvláda pokojne. Keď je Tisch už vo vysokom štádiu tehotenstva, presvedčí ju, aby už do práce nechodila a je odhodlaný zohnať peniaze na kauciu. Rozumie si aj s Fonnyho otcom, Frankom.
  • Sharon - Tischina matka. Veľmi empatická, dcére rozumie aj bez slov. Keď sa Tisch bojí rodine povedať o svojom tehotenstve, práve jej matka to vycíti, upokojí ju a sama to oznámi ostatným členom rodiny. Pre Fonnyho robí, čo je v jej silách. Vydáva sa do Portorica, aby našla údajne Fonnym znásilnené dievča a presvedčila ju, aby povedala pravdu.
  • Ernestína - Tischina sestra. Energické dievča, nebojácne. Zohnala právnika, ktorý obhajuje Fonnyho. Nebojí sa postaviť proti Fonnyho matke a sestrám, bráni Tisch zubami-nechtami. Keď Fonnyho matka prekľaje dieťa, vyhráža sa jej, že ak sa k nim kedykoľvek čo i len priblíži, zabije ju.
  • Frank - Fonnyho otec. Je krajčírom a svojho syna nadovšetko miluje. Snaží sa ho dostať z väzenia a skutočne sa teší na svoje vnúča. V snahe získať dostatok peňazí na kauciu začne kradnúť, kvôli čomu stráca prácu. Zúfalý zo situácie uväzneného syna, vedomý si vlastnej neschopnosti pomôcť mu na slobodu na konci románu už nevydrží nápor problémov a spácha samovraždu skôr, než sa Fonny dostane von.
  • Pani Huntová - Fonnyho matka. Veľká svätuškárka, ktorá sa neustále modlí, chodí pravidelne do kostola, no v podstate je zlá a svojho syna nemá rada. Keď sa dozvie o Tischinom tehotenstve, prekľaje dieťa, obviní Tisch, že je skazou jej syna a tvrdí, že Fonnyho zachráni svojimi modlitbami. Oháňa sa svojou vierou a v jej očiach sú všetci ostatní hriešnikmi.
  • Adrienna a Schaila - Fonnyho sestry, až príliš podobné svojej matke, ktorá ich chce zmeniť na svoj obraz.
  • Hayward - Fonnyho advokát, beloch, ktorého našla Ernestína. Robí všetko preto, aby Fonnyho dostal z väzenia. Je si však vedomý zložitosťou prípadu a príbuzným nič netají.
  • Bell - Policajný dôstojník, beloch, ktorý je veľkým rasistom. Urazený tým, že mu svedkovia bitky nedovolili zatknúť Fonnyho, ktorý len bránil Tisch, prisahá mu, že sa ešte stretnú. Je hlavným svedkom v prípade znásilnenia Portoričanky. Paradoxom, ktorý súd nechce vidieť je, že Bell robil obhliadku ďaleko od miesta, kde sa znásilnenie odohralo, a teda nemohol vidieť Fonnyho utekať z miesta činu.
  • Victoria Rogersová - Portoričanka, ktorá bola znásilnená. Vypovedala, že ju znásilnil černoch a keďže jej ako podozrivých ukázali samých belochov a jediného černocha – Fonnyho - obvinila zo znásilnenia práve jeho. Ujde do Portorica, kde ju vypátra Sharon a snaží sa ju presvedčiť, aby zmenila výpoveď. Victoria je však neoblomná a trvá na svojom obvinení. Nakoniec však potratí a pomätie sa, takže ju odvedú do hôr a nie je schopná prísť svedčiť na súd.

Témy
  • Láska - Román zobrazuje obrovskú lásku Tisch a Fonnyho, z ktorej počali aj dieťa. Ich láska prekonáva aj problém odlúčenia. Milujú jeden druhého a nerozdelí ich ani nespravodlivosť, ktorá je na nich páchaná. Zároveň je zobrazená láska medzi otcom a synom. Frank svojho syna miluje a miluje aj svoje ešte nenarodené vnúča. Obrovská láska panuje aj v Tischinej rodine. Rodičia aj sestra podporujú Tisch, pomáhajú jej, tešia sa na dieťa. Fonnyho pokladajú za súčasť rodiny, pomáhajú mu a robia všetko preto, aby ho dostali z väzenia.
  • Rasová neznášanlivosť - Baldwin je černošský autor, ktorý vo svojich dielach rozoberá aj otázku rasizmu. Keby Beale Street prehovorila opisuje ťažké postavenie černochov v rasistickom New Yorku cez príbeh černošky Tisch a jej nespravodlivo uväzneného černošského snúbenca Fonnyho. Okrem iného rasizmus je zreteľný aj vtedy, keď Fonnymu a Tisch nechce nik prenajať byt, pretože sú čierni. Za všetko hovorí citát z románu: "V tejto krajine tuším nenájdeš belocha, čo by sa rozpálil, ak pritom nepočuje negra stenať."[1]
  • Rodina - V románe je zobrazený protiklad harmonickej rodiny Josepha, Sharon, Ernestíny a Tisch na jednej strane a nesúdržnej rodiny pani Huntovej, Franka, Fonnyho, Shaily a Adrienny. Kým Tisch má podporu v celej svojej rodine, ktorá dokonca podporuje aj Fonnyho, Huntovci sú opačný prípad. Otec Frank svojho syna miluje, no matka a sestry ho berú skôr ako príťaž. Ani manželstvo Franka a pani Huntovej neklape, čo je spôsobené až prílišným náboženským fanatizmom pani Huntovej.

Zaujímavosti

Beale Street je skutočnou ulicou v Memphise, Tennessee, avšak román s Memphisom nemá nič spoločné. Autor názov tejto ulice použil zo starej bluesovej piesne a vzdal tým hold Martinovi Lutherovi Kingovi.[3]

Keby tak Beale Street prehovorila je román písaný realistickou tvorivou metódou a Baldwin v ňom ukazuje spoločensko-kritický pohľad na duchovnú klímu dnešných Spojených štátov amerických.[2]

Prekladať tento román do slovenčiny je obťažné, pretože nielenže ide o inú spoločenskú skúsenosť, ale vulgarizmy v slovenčine nie sú tak ohromne rozdiferencované ako v angličtine.[2]

Citáty
  • "Pravdaže, musím povedať, že podľa mňa Amerika nie je vôbec pre nikoho raj."[1]
  • "Vravia, že černošské deti sú hlúpe, a preto ich učia remeslu. Deti hlúpe nie sú. Ale ľudia, ktorí tie školy riadia, nechcú, aby deti zmúdreli: vychovávajú z nich otrokov."[1]
  • "Človeče, v tejto krajine naozaj nemajú radi negrov. Tak strašne nemajú radi negrov, že radšej by prenajali byt malomocnému."[1]
  • "Beloch je diabol."[1]
  • "Nech už Ameriku objavil, kto chcel, zaslúžil by si, aby ho v reťaziach odvliekli domov a nechali ho tam zomrieť."[1]
  • "Tá krajina je prekliata."[1]

Referencie
  1. BALDWIN, J. 1978. Keby tak Beale Street prehovorila. Bratislava: Smena, 1978. 187 s.
  2. VOJTEK, J. 1978. James Baldwin – černoch, ktorého číta aj biela Amerika. In: Keby tak Beal Street prehovorila. Bratislava: Smena, 1978, s. 181 – 187.
  3. . Dostupné online.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.