Karnozín

Karnozín bol objavený na začiatku 20. storočia ruským vedcom W. S. Gulevičom.

Karnozín je antioxidant, ktorý stabilizuje a chráni bunkové membrány. Ako vodorozpustný antioxidant, bráni lipidovej peroxidácii vnútri bunkovej membrány. Mnoho antioxidantov chráni tkanivá ešte pred ich vstupom do tkanív, ale majú len malý účinok, keď je táto prvá línia ochrany prelomená. Voľné radikály potom spôsobujú Oxidatívny stres organizmu. Karnozín reaguje všeobecne so všetkými reaktívnymi formami kyslíka (Reactive Oxygen Species ROS = voľné radikály kyslíka) a tak bráni rozvoju oxidatívneho stresu.

Karnozín obnovuje normálne riadenie bunkových cyklov organizmu. Účinkuje proti procesom bielkovinovej denaturácie. Reaguje s karbonylovou skupinou a vytvára tzv. addukty proteín-karbonyl-karnozín a tým chráni bielkovinu a dokonca obracia tento proces v proces obnovenia narušenej štruktúry bielkoviny, teda je schopný obnovovať bunky v tele.[1]

V roku 2002 bolo dokázané že karnozín pozitívne ovplyvňuje porozumenie a produkciu reči, sluch, socializáciu, uvedomovanie si okolia a plánovanie jemnej motoriky u autistických detí. Zlepšenie bolo pozorované v období 1 – 8 týždňov od začiatku podávania. Výsledky u detí, ktoré sa štúdie s karnozínom zúčastnili, vykazovali štatisticky významné zlepšenie v škále posudzujúcej správanie o 18%, komunikácie o 16% a sociálnej interakcie o 27 %.[2]