Kapitálová primeranosť

Bazilejský výbor vydal v r. 1988 pre medzinárodné banky pravidlá kapitálovej primeranosti pod názvom „Kapitálová dohoda – Capital Accord – BASEL I.“ Ide o prvý medzinárodný dokument pre regulované meranie finančných rizík, konkrétne úverového rizika bánk, a dokument o pokrytí tohto rizika kapitálom. Kapitálová dohoda sa stala postupne celosvetovým štandardom a v súčasnosti je plošne aplikovaná po celom svete. Základnými komponentmi kapitálu je tier 1 – vlastný kapitál a tier 2 – doplnkový kapitál. Podľa tohto dokumentu mal pomer kapitálu k rizikovo váženým úverom a ďalším aktívam dosiahnuť hodnotu minimálne 8%. [3]

Položky vlastného kapitálu Tier 1 a doplnkového kapitálu Tier 2 by mali byť schopné pokryť bežné straty za predpokladu, že banka bude pokračovať vo svojej činnosti. Pri výpočte kapitálovej primeranosti sa každému aktívu priradila určitá váha vzhľadom na úverové riziko. Rizikové váhy sa priradili aj podsúvahovým aktívam, pričom podsúvahové aktíva sa pred pridelením váh konvertovali na úverové ekvivalenty podsúvahových položiek (ÚEPP). Odhad rizikovej váhy danej skupiny aktív bol daný regulátorom. [1]

Tento systém sa postupne zaviedol nielen v členských krajinách, ale prakticky vo všetkých ostatných krajinách s medzinárodne aktívnymi bankami. Na finančných trhoch však dochádzalo k vzniku nových druhov rizík, preto museli byť publikované viaceré dodatky k Bazileju I. Najpodstatnejším bol dodatok z roku 1996, ktorý začal zohľadňovať pri výpočte kapitálovej primeranosti aj trhové riziká: [1]

Kde KP_ÚR je kapitálová požiadavka na krytie úverového rizika, KP_TR je kapitálová požiadavka na krytie trhových rizík a Tier 3 je kapitál tretieho poradia (krátkodobý podriadený dlh). V dodatku boli uvedené aj jednotlivé metódy merania trhových rizík. Začal sa používať štandardný spôsob merania rizika definovaný Bazilejským výborom pre bankový dohľad, ktorý bol rovnaký pre všetky inštitúcie. [1]

Rastúca zložitosť bankovníctva ukázala, že jednoduchý rámec Bazileja I nebol postačujúci pre potreby bankovej praxe. Bazilejský výbor preto 26. júna 2004 schválil finálnu verziu nových pravidiel pre výkon bankovej činnosti a pre výkon dohľadu nad bankami. (Basel II: International Convergence of Capital measurement and Capital Standards). Nové pravidlá nadobudli účinnosť od januára 2007, na Slovensku začali platiť až o rok neskôr (01.01.2008). [1]

Okrem úverového a trhového rizika sa berie do úvahy aj operačné riziko. KP_OR teda predstavuje kapitálovú požiadavku na krytie operačného rizika. Ukazovateľ kapitálovej primeranosti nesmie byť nižší ako 8%.

Finančná kríza, ktorá sa prejavovala v európskom finančnom sektore najmä v rokoch 2008 a 2009, odhalila nedostatky v oblasti bankového podnikania. Preto bolo potrebné rámec bazilejských dohôd upraviť. Vedúci predstavitelia skupiny G20 schválili na samite v Soule (11. a 12. novembra 2010) rámec Bazilej III a politický rámec Rady pre finančnú stabilitu (FSB) na obmedzenie morálneho hazardu systémovo dôležitých finančných inštitúcii. Rámec stanovuje požiadavku na vyšší a kvalitnejší kapitál, podmienky na lepšie pokrytie rizík, zavádza medzinárodne harmonizovaný pákový pomer slúžiaci ako nárazník k operáciám týkajúcim sa rizikového kapitálu (pomer aktív v súvahe a podsúvahe voči kapitálu), opatrenia na podporu vybudovania kapitálu, ktorý sa bude môcť čerpať v krízových obdobiach a zavedenie dvoch globálnych štandardov pre likviditu. [1]