Kalotypia

Kalotypia alebo talbotypia (jej vyspelejšia forma sa nazýva argyrotypia) je fotografická technika, ktorú objavil britský vynálezca William Fox Talbot. Termín kalotypia pochádza z gréckeho základu κάλο – 'dobrý' a τύπος – 'zážitok'. Talbot si dal postup patentovať 8. februára 1841[1] a opísal ho v správe vydanej 10. júna toho istého roku.[2] Použitie svojej metódy reguloval prísnymi pravidlami, čo zabránilo jej väčšiemu rozšíreniu.[3]

William Henry Fox Talbot: Komorník, 1840 (najstaršia snímka ľudskej postavy na papieri)

Kalotypia nahradila dagerotypiu vyvinutú Francúzom Louisom Daguerrom v roku 1839. Po roku 1851 bola kalotypia nahradená kolódiovým procesom, ktorý vynašiel Frederick Scott Archer.[4] Talbot v roku 1835 vynašiel najskôr metódu nazvanú „Photogenic Drawing“ (fotogenické kresby). Na papier kládol kvetiny, časti rastlín z herbára a iné ploché predmety. Negatívny obraz svojich tieňokresieb mohol uskutočniť okopírovaním na obraz pozitívny. V roku 1839 metódu fotogenickej kresby vylepšil. Bežný kresliaci papier sa natrel roztokom dusičnanu strieborného, osušil sa, namočil do jodidu draselného a bol opäť usušený. Tesne pred upotrebením sa papier scitlivil roztokom dusičnanu a kyselinou galovou. Potom sa papier vyvolával pri svetle sviečky. Pozitív sa získal kopírovaním, pri čom rôzna dĺžka mala vplyv na farebný tón pozitívu od karmínovej a purpurovej po hnedočiernu.[5]

V roku 1851 Gustave Le Gray vylepšil kalotypiu voskovaním. Papier nechal nasiaknuť horúcim voskom, aby ho izoloval zvýšil trvanlivosť preparátu. Po jódovaní a usušení sa ešte papier scitlivil v dusičnane striebornom a kyseline octovej. Pri uchovaní v tme a chlade si papier svoju citlivosť udržal minimálne 2 týždne, uľahčilo to tak fotografovanie na cestách.[6] Český fotograf Josef Krtička nazýval v roku 1847 svoje kalotypie "oblesky na papieri", M. V. Lobethal zase "svetelné obrazy na papieri".[7]

Výhody a nevýhody

Jej výhody spočívali v snímaní na papier, výrobu pozitívu z negatívu a neobmedzené kopírovanie.[8] Problémom bola nepravidelná štruktúra papierových vláken, ktoré sa prenášali aj na fotografie.

Literatúra
  • HLAVÁČ, Ľudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987.
  • MRÁZKOVÁ, Daniela. Příběh fotografie. Praha : Mladá fronta, 1985.

Referencie
  1. HLAVÁČ, Ľudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987. S. 34.
  2. MRÁZKOVÁ, Daniela. Příběh fotografie. Praha : Mladá fronta, 1985. S. 17.
  3. Malá encyklopedie fotografie, Willfried Baatz, Computer Press, Brno, 2004 str. 22
  4. HLAVÁČ, Ľudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987. S. 30.
  5. SCHEUFLER, Pavel. Historické fotografické techniky. [s.l.] : Artama Praha, 1993. ISBN 80-7068-075-X. S. 17.
  6. SCHEUFLER, Pavel. Historické fotografické techniky. [s.l.] : [s.n.], 1993. ISBN 80-7068-075-X. (český)
  7. SCHEUFLER, Pavel. Historické fotografické techniky. [s.l.] : Artama Praha, 1993. ISBN 80-7068-075-X. S. 18.
  8. Malá encyklopedie fotografie, Willfried Baatz, Computer Press, Brno, 2004 str. 22.

Pozri aj

Ďalšie historické fotografické techniky:

  • Heliografia (okolo 1822)
  • Ambrotypia (okolo 1850)
  • Ferrotypia (alebo plechová fotografia; okolo 1850)
  • Kolódiový proces (archerotypia alebo mokrý proces, okolo 1850)
  • Dagerotypia (1839)

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kalotypia

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kalotypie na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.