Kaštieľ v Jasenici

Kaštieľ dal postaviť Daniel Suňog s manželkou Barborou Pružinskou, ako to dokladá nápisová doska nad vstupom do kaštieľa, na ktorej sú aj erby staviteľov. Daniel pochádzal zo zemianskej vetvy rodu Suňog. Jeho syn Michal a synovec Erazmus patrili v polovici 17.storočia k stredne majetným zemanom, majetnosť Suňogovcov potvrdzuje aj tereziánsky urbár zo 70.rokov 18.storočia, v ktorom boli uvedení Michal, František a Jozef Suňogovci. Suňogovci žili v kaštieľoch v Jasenici a v Divinke, od 18.storočia sa rod rozdelil na dve základné vetvy - Michal Suňog s manželkou Barborou Suňogovou žil v kaštieli v Jasenici, po jeho smrti patril kaštieľ jeho synovi Valentínovi, ním rod Suňog v Jasenici končí, v Divinke sa usadil Michalov strýko František s manželkou Janou Suňogovou, a po ňom jeho syn Anton s manželkou Evou Barošovou a vnuk Ján Nepomuk s manželkou Máriou Sádeckou, ním končí rod Suňog v Divinke. Potomkovia Suňogovcov sa neskôr vysťahovali do Maďarska.

Kaštieľ je dvojpodlažná stavba s dvojtraktovou dispozíciou s pôdorysom v tvare písmena L, s ústredným dvojramenným schodiskom. V niektorých miestnostiach sa zachovali renesančné valené klenby s lunetami a drevené trámové stropy, ktoré boli neskôr čiastočne nahradené rovnými stropmi, v jednej miestnosti sa zachoval pôvodný renesančný kamenný kozub. Na konci 18.storočia bol kaštieľ čiastočne zbarokizovaný, menšie úpravy boli urobené aj v 19. a 20.storočí. Okná na fasáde majú zachované plastické šambrány s nadokennými a podokennými rímsami a nad portálom je kamenná doska s erbmi a nápisom. Na nárožiach sa zachovalo pôvodné sgrafito. V roku 1877 opisuje Zechenter-Laskomerský vo svojom cestopise aj kaštieľ v Jasenici: Jesenica je neveľká obec, bez zvláštneho výrazu, ale obsahuje v sebe ukrytú perlu básnictva. Pod kopcom leží Súňogovský kaštieľ s erbom nad vchodom a s dvoma okrúhlymi vežami na rohoch. Stavisko to nosí ráz XVII. storočia a obsahuje v sebe desať izieb; tieto sú pusté, smrdia myšami, no dalo by sa to všetko s neveľkými nákladmi zriadiť. Stavisko je na poschodie. Dvor má veľký, ale splnila sa na ňom židovská kliatba: „Bodaj by ti predo dvermi tráva rástla.“ Jedna krava by sa statočne z toho dvora vyživila. V popredí dvora pri ceste stojí dlhé, múrané, neovakované stavisko. Mala to byť pradiareň, ale v počiatkoch zanikla a strhla i pána Súňoga do galiby. Vedľa zámku či kaštieľa jestvujú dve náramné, štrnásť jutár veľké ovocné záhrady. K tomu patria lesy po vrchoch a rovné úrodné polia, všetko voľačo vyše päťsto jutár

V rokoch 2003 – 2005 bol kaštieľ opravený a slúžil ako detašované pracovisko Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici, dnes patrí obci Jasenica, ktorá ho prenajíma.

• JASENICA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Obzor, 1967. 536 s. S. 512-513.