Kňazský seminár sv. Františka Xaverského

Prvý seminár pre banskobystrickú diecézu vznikol kúpou budovy dnešného Diecézneho pastoračného centra sv. Jána Pavla II. v roku 1805 biskupom Gabrielom Zardahelym. Vyučovanie sa začalo 1. novembra 1807. Činnosť bola prerušená v rokoch 1919 až 1922. V marci 1950 boli zatknutí predstavení seminára a od 14. júla 1950 bol oficiálne zrušený a budova prepadla štátu.[2] V rokoch 1950 až 1990 seminaristi študovali v Bratislave, v seminári pri Dóme sv. Martina.[3] Seminár bol obnovený biskupom Rudolfom Balážom 15. júna 1990, od 1. júla toho roku sídlil dočasne na Ľupčianskom hrade[4] Na jeseň 1990 sa rozhodlo o výstavbe seminára v Badíne, výstavba sa začala 1. mája 1991. Nová budova bola posvätená 4. októbra 1993, slúžila vtedy pre 80 bohoslovcov.[5] V roku 2003 seminár navštívil pápež Ján Pavol II.[6]

V marci 2019 bolo oznámené, že seminár svoju činnosť ukončí. Dôvodom je nízky počet bohoslovcov a vysoké náklady. Budovu s kapacitou 120 využíva len približne dva tucty bohoslovcov. Študujúci prejdú pod seminár v Nitre.[6]

Seminár sa skladá z týchto katedier RKCMBF:[7]

• I. Katedra filozofie
• II. Katedra biblických vied
• III. Katedra dogmatickej teológie
• IV. Katedra morálnej teológie
• V. Katedra kánonického práva
• VI. Katedra cirkevných dejín
• VII. Katedra pastorálnej teológie
• VIII. Katedra katechetiky a pedagogiky
• IX. Katedra liturgiky

Rektorom seminára je od roku 2010 ThLic. Ján Viglaš. Jeho predchodcami boli: Tomáš Galis (1990 – 1999) a Vojtech Nepšinský (1999 – 2010). Seminár má tiež prefekta a špirituála.[8]

• Oficiálne stránky seminára