Kútna plachta

Kútna plachta (iné názvy pozri nižšie) je obdĺžniková textília, ktorá slúžila na priestorové oddelenie šestonedieľky od ostatného priestoru miestnosti v reálnom i magickom zmysle.[1]

Kútna plachta v izbe domu stredného roľníka z Liptovskej Sielnice v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline
Detail výšivky kútnej plachty (Národopisné múzeum. Letohrádek Kinských, Praha)

Názvy

Kútnu plachu poznáme pod rôznymi (väčšinou regionálnymi) názvami, najmä: kútna/kútnická plachta, kútová puachta, plachta do kúta, kútnica/kútnyca, záponná/záponová plachta/puachta, plachta pre šestonedieľku, zasteľacia/zascelacá/zástelná plachta, zastieracá puachta, zastelačka, prest(i)eradlo/prosceradlo, plachta na záclonu, ketižová plachta, šestka, šestonedelná puachta, kradľova plachta, plachta.[1][2][3]

Charakteristika

Názvy obsahujúce slovo kút sú odvodené od miesta v izbe (kút), kde ležala rodička-šestonedieľka. Plachtu po pôrode upevnila pôrodná babica na strop izby a dve strany postele, pričom v rohu postele bola plachta uchytená pomocou drevenej palice alebo hrablí. Kútna plachta sa mohla použiť aj na zavinutie dieťaťa, ktoré bolo nesené na krst, prípadne ju mohla mať nevesta už pri sobáši, aby to zaručilo jej plodnosť. V niektorých regiónoch ňou niekedy zakrývali v bolestiach umierajúcu ženu, aby jej plachta „odobrala bolesti“.

Kútna plachta mala aj magický význam, podľa ľudových predstáv chránila rodičku od zlých vplyvov. Za kútnu plachtu nesmeli vojsť ani najbližší mužskí príbuzní a žena spoza nej nemala vychádzať do ukončenia šestonedelia. Ochranno-magickú funkciu mali aj niektoré predmety, upevnené na plachte (napr. ihly, klince, cesnak, liečivé byliny, kúsok chleba a iné). Podobne aj dekoratívne stvárnenie plachty bolo zvýraznené votkávaním rozličných vzorov červenej farby, napríklad s motívom kohúta, ako aj s kresťanským motívom Baránka božieho a pod.

Kútna plachta pozostávala z viacerých kusov domáceho plátna, dosahovala dĺžku 2 – 2,5 metra, okraje plachty mohli byť zdobené paličkovanou alebo háčkovanou čipkou.[4]

Referencie
  1. kútna plachta. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1995. 484 s. ISBN 80-224-0234-6. S. 295.
  2. VÁCLAVÍK, Antonín. Genese obřadních plachet, koutnice a úvodnice. In: Franku Wollmanovi k sedmdesátinám: sborník prací. 1. vyd. Praha : SPN, 1958. 691 s. S. 484.
  3. plachta. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1066 s. ISBN 80-224-0900-6. S. 812.
  4. TAUBEROVÁ, Monika. Koutní plachty Slovenska. I. vyd. Praha : Národní muzeum, 2017. 142 s. ISBN 978-80-7036-536-6. S. 15.

Literatúra
  • NOVÁKOVÁ, Helena. Koutní plachty z Humpolecka, Pelkhřimovska a Počátecka. Pelhřimov : Muzeum Vysočiny, 2006. 123 s. ISBN 978-80-903488-7-5.
  • TAUBEROVÁ, Monika. Narození dítěte v lidovém prostředí a rituální vliv obřadní textilie – koutní plachty. 1. vyd. Praha : Národní muzeum, 2014. 174 s. ISBN 978-80-7036-426-0.
  • TAUBEROVÁ, Monika. Koutní plachty Slovenska. I. vyd. Praha : Národní muzeum, 2017. 142 s. ISBN 978-80-7036-536-6.

Iné projekty

Externé odkazy
  • Kútna plachta v internetovej encyklopédii Centra pre tradičnú ľudovú kultúru SĽUK

Zdroj (ak nie je uvedené inak)
  • VÁCLAVÍK, Antonín. Genese obřadních plachet, koutnice a úvodnice. In: Franku Wollmanovi k sedmdesátinám: sborník prací. 1. vyd. Praha : SPN, 1958. 691 s. S. 482 – 529.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.