Jozef Trojan

Narodil sa vo východočeských Horných Heřmaniciach. Počas tzv. Slovenského štátu[4] pôsobil ako správca veľkostatku Baťových závodov v Baťovanoch (terajšie Partizánske).[3] Počas druhej svetovej vojny sa podieľal na odboji[3] a zúčastnil sa Slovenského národného povstania. Ako kapitán (veliteľ) partizánskej jednotky Hornonitrianska partizánska brigáda (najskôr oddiel potom brigáda Pavel - pozri Poznámky k názvu jednotky a funkcie, v ktorej pôsobil Trojan) operoval v regióne Horná Nitra (veľkú časť jej členov tvorili robotníci z Baťových závodov).[3] Koncom októbra 1944 po ústupe povstalcov rozhodol Trojan o rozpustení partizánskeho oddielu a prechode do hôr.[5]

Po vojne bol riaditeľom bývalých Baťových závodov v Baťovanoch, ktoré boli premenované na Závody 29. augusta – ZDA[3]. V rokoch 1945 – 1946 bol poslancom Dočasného Národného zhromaždenia za KSS. Zotrval tu do parlamentných volieb v roku 1946.[6]

V auguste 1949 sa zúčastnil osláv 5. výročia SNP a pochodoval v čele svojej partizánskej brigády vo Zvolene pred prezidentom Klementom Gottwaldom.[3] Potom sa ale stal obeťou čistiek. V noci 22. decembra 1949 bol zatknutý a obvinený z vlastizrady, marenia dvojročného a päťročného plánu, sabotáže a vydierania. Je iróniou osudu, že Trojan sa pred zatknutím zúčastnil večernej recepcii v podniku Exico na počesť narodenín J. V. Stalina.[1] Vo väzbe bol skoro štyri roky, avšak napriek mučeniu nič nepriznal.[7] Nakoniec bol obvinený z návodu na päťnásobnú vraždu, ktorej sa mali dopustiť jemu podriadení milicionári-partizáni v Baťovanoch už v apríli 1945.[3] Odsúdený bol 16. októbra 1953 na trest smrti a popravený.[1] Podľa iného zdroja bolo proti nemu na súde použité jeho rozhodnutie z roku 1944 o ústupe do hôr.[5]

Bol čiastočne rehabilitovaný avšak odsúdenie za návod na vraždu piatich civilných osôb v apríli 1945 bolo potvrdené aj súdmi po novembri 1989. V lete 1992 Najvyšší súd ČSFR konštatoval, že trestná činnosť Trojana pri návode na vraždu „nebola vykonštruovaná, ale naopak, bola plne preukázaná“. Žiadosť o rehabilitáciu Trojana za návod na vraždu bola zamietnutá uznesením Krajského súdu v Bratislave z 11. augusta 1994 (sp. zn. 1Rt23/93), ktoré sa stalo právoplatným 15. augusta 1994.[8]

K názvu jednotky a funkcie, v ktorej pôsobil Trojan:

1. V povojnovej literatúre a dokumentoch sa (oddiel a) brigáda, v ktorej pôsobil Trojan uvádzala pod rôznymi názvami, ako: brigáda Pavel, Pavel-Trojan, Hornonitrianska brigáda kpt. Trojana a v päťdesiatych rokoch sa začal používať názov Hornonitrianska part. brigáda Albína Grznára.[9]
2. "Dovtedajšie jadro partizánskej skupiny vedenej Albínom Grznárom sa začlenilo do formujúcej sa brigády s názvom Pavel, podľa mena Pavla Alexandra Baranova. Veliteľom brigády Pavel sa stal Jozef Trojan, náčelníkom štábu Pavol Nemec a politickým komisárom Albín Grznár." Trojan bol určený za veliteľa partizánskych jednotiek v celej hornonitrianskej oblasti.[10]
3. V neskorších zdrojoch sa už Trojan nespomína: "V pohorí Vtáčnik, najmä v okolí Novák pôsobila Hornonitrianska partizánska brigáda so štyrmi oddielmi, ktorej veliteľom bol František Hagara a komisárom František Mišeje."[11]
4. Je možné, že socialistickým historikom sa podarilo prekryť pôsobenie Trojana, jeho spájaním s Hornonitrianskou partizánskou brigádou, s ktorou nemal veľa spoločného, keď napriek tomu, že mal byť jej veliteľom jeho meno neuvádza ani nepublikovaná literatúra: "Hornonitrianska partizánska brigáda – veliteľ: F. Hagara; komisár: F. Mišeje; náčelník štábu: F. Konečný. Okrem štábu ju mali tvoriť 4 oddiely: Vtáčnik, Dolné Vestenice, Major a Thälmann, pôsobiace v pohoriach Vtáčnik, Rokoš či na okolí Kľaku." [12]

• Jozef Trojan v parlamente
• Relácia ČTV Banská Bystrica 1990, Brigáda Pavel na YouTube