Jozef Serafín

Jozef Serafín sa narodil 3. februára 1922 v Kamennej Porube v roľníckej rodine ako najstarší syn zo štyroch detí Michala a Márie, rodenej Pačutovej. Detstvo a mladosť prežil až do roku 1942 v rodisku, odkiaľ ako 20 ročný musel narukovať do slovenskej armády.

Spolu s ostatnými vojakmi bol na jar 1943 odvelený na front v Bielorusku. Odtiaľ jeho jednotku presunuli do Talianska kde prebehol k talianskym partizánom. Bojoval aj v Alžírsku. V Spojenom kráľovstve sa prihlásil do československej obrnenej brigády, ktorú roku 1944 nasadili do bojov pri francúzskom Dunkerque. Trvalo ešte necelý rok, kým vkročil do západných Čiech, kde preňho skončila vojna. Za vojnové zásluhy bol povýšený do hodnosti majora Českej armády. V roku 2004 mu bol udelený rad - Rytier čestnej légie Francúzskej republiky.[2]

Po vojne sa oženil s Martou, rodenou Márovou a spolu vychovali 5 detí. Pracoval v Litvínove v Čechách a po vojne zažil obdobie prenasledovania príslušníkov západného odboja a kresťanov zo strany komunistov. V tom období prejavil veľkú mravnú silu a osobnú statočnosť, keď nie raz poskytol útočisko a azyl internovanému biskupovi Dr. Vasiľovi Hopkovi. Jozef Serafín zomrel 11. september 2006 v Prahe, kde je aj pochovaný.[1]