Jozef Rovder

Po maturite na JSŠ v Levoči študoval v rokoch 1959– 1964 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor matematika-fyzika, od tretieho ročníka špecializáciu aplikovaná matematika. Už tu ho zaujala teória diferenciálnych rovníc, vybral si ju za tému diplomovej práce a vedecky v nej pracoval celý život.

Po skončení štúdia bol v rokoch 1964– 1967 interným ašpirantom Ústavu teórie merania SAV s pobytom na Katedre matematickej analýzy Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave ako školiacom pracovisku. R. 1968 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu O istej triede nelineárnych diferenciálnych rovníc a získal vedeckú hodnosť kandidáta fyzikálno-matematických vied. V septembri 1967 nastúpil ako odborný asistent na Katedru matematiky a deskriptívnej geometrie Strojníckej fakulty SVŠT a zotrval tu do r. 1990. Pedagogicky pôsobil v oblasti matematickej analýzy (reálna, komplexná a numerická analýza), pravdepodobnosti a štatistiky, parciálnych diferenciálnych rovníc, teórie transformácií a i. Vyučoval v dennom, diaľkovom aj postgraduálnom štúdiu, venoval sa nadaným študentom a pripravoval ich na súťaže v rámci študentskej vedeckej a odbornej činnosti. Vo vedeckej oblasti publikoval práce najmä z teórie obyčajných diferenciálnych rovníc druhého a tretieho rádu. R. 1972 bol na trojmesačnom študijnom pobyte na univerzite v Readingu (Anglicko), kde spolupracoval s prof. F. M. Arscottom z univerzity v Manitobe (Winnipeg, Kanada). R. 1979 sa prácou Oscilačná teória a trojbodová okrajová úloha pre lineárnu diferenciálnu rovnicu tretieho rádu habilitoval na docenta v odbore matematická analýza. R. 1989 bol na dvojmesačnom pobyte u prof. R. Contiho na univerzite vo Florencii (Taliansko). Od 1. marca 1990 pracoval na Materiálovo-technologickej fakulte STU v Trnave, kde sa pričinil o vznik samostatnej katedry matematiky. R. 1991 sa stal jej prvým vedúcim. Od 1. marca 1993 pracoval na Katedre matematiky Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde sa významne podieľal na modernizácii učebných plánov a učebných osnov. Prednášal matematiku (v anglickom jazyku), teóriu rizika a za slovenskú stranu bol gestorom postgraduálneho kurzu Pokročilá aktuárska matematika a poistenie, ktorý organizačne v rámci projektu TEMPUS prebiehal za spolupráce s britskými inštitúciami. Od 1. júla 1996 bol vedúcim katedry matematiky.

Viedol vedecké a odborné semináre, bol autorom skrípt z funkcií komplexnej premennej a spoluautorom skrípt Riešené príklady z matematiky. Vo vedeckej činnosti inklinoval k tematike známej školy akademika O. Borůvku, ktorá sa venuje najmä oscilatorickým a asymptotickým vlastnostiam a okrajovým úlohám obyčajných diferenciálnych rovníc. Publikoval 20 samostatných vedeckých prác v domácich i zahraničných časopisoch a vyše 20 ďalších odborných a výskumných prác. Vychoval niekoľko ašpirantov, vykonával rozsiahlu expertnú a recenznú činnosť, bol spoluriešiteľom výskumných úloh a riešiteľom grantových úloh. Svoje vedecké výsledky prezentoval na mnohých seminároch, konferenciách, sympóziách a školách doma i v zahraničí (Anglicko, Bulharsko, býv. ZSSR, Škótsko, Taliansko, Belgicko, Grécko). Bol členom Jednoty slovenských matematikov a fyzikov a pravidelným účastníkom jej konferencií v Jasnej pod Chopkom. R. 1987 mu bolo udelené Čestné uznanie SVŠT za jeho zásluhy o rozvoj SVŠT.

Zomrel náhle 19. apríla 1997 v Bratislave.

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.