Joseph Joffre

Bol synom vinára a študoval na École Polytechnique. Potom začal vojenskú kariéru. Ešte v období výcviku na ženijného dôstojníka sa Joseph Joffre ako 18-ročný v období 1870/71 zúčastnil nemecko-francúzskej vojny. V Paríži získal dôstojnícke osvedčenie. Bol nasadený v Indočíne (1886), kde v hornom Tonkine bojoval proti povstaleckým Vietnamcom, potom v centrálnej Afrike, kde od roku 1894 budoval železnicu medzi Senegalom a Sudánom, a zúčastnil sa dobytia Timbuktu. V roku 1897 bol na Madagaskare. V hodnosti brigádneho generála prevzal Joffre v roku 1902 ženijný odbor na ministerstve vojny. V roku 1905 ho za zásluhy v Afrike povýšili na divízneho generála, potom na veliteľa armádneho zboru. V roku 1910 sa stal členom vrchnej obrannej rady, v roku 1911 jej viceprezidentom a šéfom generálneho štábu. Presadzoval rozvoj strategických železničných a diaľničných tratí pre udržanie vysokej mobility armády. Navrhol tiež nový mobilizačný plán - "Plan XVII".

Po začiatku 1. svetovej vojny sa mu ako veliteľovi francúzskej armády podarilo na severovýchodnom fronte v septembri 1914 zmariť nemecké plány a zastaviť postup Nemcov v bitke na Marne. Po veľkých bitkách v roku 1916 pri Verdune a na Somme ho 3. decembra 1916 vo velení vystriedal Robert Nivell a vymenovali ho za maršala Francúzska. V roku 1917 plnil vojensko-diplomatické úlohy v USA. O rok neskôr sa stal členom Académie française. Po vojne sa stiahol do súkromia.

Joffre zomrel v roku 1931 v Paríži a pochovali ho v Louveciennes (Yvelines) na jeho panstve La Châtaignerie, kde strávil posledné roky života.

• Joseph Joffre, My March to Timbuctoo. London 1915.

• Joseph Joffre na dhm.de

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Joseph Joffre na nemeckej Wikipédii.