John Leonard Swigert

Po skončení East High School sa venoval štúdiu strojárstva na University of Colorado at Boulder. Roku 1953 štúdium úspešne ukončil ako strojný inžinier a pridal sa k vojenskému letectvu. Tri roky slúžil ako stíhač na amerických základniach v Japonsku a Kórei. Potom bol zamestnaný ako továrny pilot firmy Pratt-Whitney Aircraft. V roku 1964 prešiel ku koncernu North American Aviation, aby mohol študovať letecké inžinierstvo na Rensseelaerovom technickom inštitúte (Rensselaer Polytechnic Institute). Písať o ňom začalo po získaní ceny Octava Chanuta v roku 1966, teda ešte dlho pred jeho letom do vesmíru. To preto, že vymyslel a dôkladne vyskúšal zariadenie na uľahčenie pristávania kozmických lodí. V roku 1966 bol zamestnaný v NASA, kde sa zúčastnil Programu Apollo. Mal za sebou 4600 letových hodín. Ešte počas kozmonautického výcviku začal s ďalším štúdiom na University of Hartford, odbor priemyselné riadenie. Doktorát obhájil roku 1967. V roku 1970 bol narýchlo vymenovaný namiesto chorého kozmonauta Mattinglyho do letu Apolla 13.

Štartoval z kozmodrómu na myse Canaveral spolu s kozmonautmi Lovellom a Haisom. Prvú noc po štarte príliš nespal, zabudol si dole poznámky k letu a cez riadiace stredisko riešil odklad podania daňového priznania. Kritické okamihy posádke nastali 14. apríla, tretí deň letu. Explodovala nádrž so stlačeným kyslíkom, po ktorej museli prejsť do lunárneho modulu a vrátiť sa na Zemi. Pristáli na hladine Tichého oceánu. Slávny a svojou nebezpečnosťou známy let bol neskôr sfilmovaný.

• 1970-029A APOLLO 13, funkcia CMP (command modul pilot) pilot veliteľského modulu
• Štart: 11. apríl 1970
• Pristátie: 17. apríl 1970
• Doba letu: 142 h 54 min 41 sek

Zostal ešte tri roky v tíme astronautov. V apríli 1973 sa stal výkonným riaditeľom Výboru pre vedu a technológiu pri Snemovni reprezentantov USA. Od 31. augusta 1977 sa venoval politickej kariére v rámci Republikánskej strany, za ktorú bol v roku 1982 zvolený do Kongresu. Zomrel však na rakovinu skôr, ako sa mohol ujať funkcie.