Jan Meisner

Jan Meisner sa narodil 29. decembra 1939 v Bratislave v českej rodine. Po absolvovaní Jedenásťročnej školy s maturitou (aj Škola Petra Jilemnického, Bratislava, Palisády) sa pokúsil o štúdium na bratislavskej VŠVU. Neúspešné pokusy ho od vysokoškolského štúdia neodradili. Odcestoval do Prahy, kde v rokoch 1961 – 1967 študoval na Vysokej škole umeleckopriemyslovej propagačnú grafiku (u prof. Antonína Strnadela).

Po ukončení štúdia sa vrátil do Bratislavy, kde sa ako umelec na voľnej nohe venoval prevažne knižnej a propagačnej grafike. Kreatívny autorský prístup a rešpekt k spoločenskej a úžitkovej funkcii sa prejavil najmä v grafickom spracovaní prvých knižných obálok a ilustráciách, plagátovej tvorbe, či návrhoch obalov gramoplatní. Vo vlastnom vizuálno-komunikačnom štýle dokázal Meisner veľmi zručne prepájať grafický prejav s výtvarnými princípmi maľby, fotografiou, ale i písmom a typografiou. Meisnerov výtvarný prejav je syntézou obrazu a písma, znaku a slova, farby a línie, ale aj satiry a múdrej vážnosti. Koexistencia prvkov v ploche plagátu, objekte knihy, či gramoplatne, spočíva v harmonickom dialógu a dekódovaní vizuálnej a významovej informácie, či psychológie videnia a videného. Tento prístup sa zrkadlí vo všetkých oblastiach autorovej tvorby – v tvorbe filmového plagátu (napr. Dušan Hanák: 322, 1969), ale aj výstavného a divadelného plagátu (Anton Cepka – Šperky, plagát výstavy v Slovenskej národnej galérii, 1978). Nemožno nespomenúť autorov prínos v oblasti knižných obálok a knižnej ilustrácie (napr. J. Bédier: Román o Tristanovi, 1977; A. France: Ostrov tučniakov; G. Durrel: Rózka je mi rodina oba 1985; M. Macourek: Arabela Rumburak, 1987), či dizajn obalov gramofónových platní (séria pre kultúrne podujatia Bratislavská lýra, Bratislavské hudobné slávnosti, Bratislava Jazz Days a il.). Syntéza textu a obrazu je charakteristická aj pre grafické riešenie odborných časopisov z obdobia začiatku 90. rokov (Pulsus, Diagnóza, Chirurgia), ako aj realizované i nerealizované návrhy korporátnych identít (ERIC – Evropské regionálne informační centrum, Univerzita Tomáše Bati v Zlíne, a i.). Prejav plný hry, vtipu a pôsobivej farebnosti je príznačný pre ilustrácie do detských a mládežníckych časopisov (Ohník, ABC Pionierov, Zornička, Slniečko, či Věda a technika mládeži), detské omaľovánky (Električka cililing, Mišo Sedmospáč od H. Suchej, Maľovaná príroda, Maľovaná abeceda a ďalšie), ale aj grotesknú, podnes neukončenú sériu autorských novoročeniek. V 80. rokoch začal Ján Meisner svoju dlhoročnú spoluprácu s bratislavským Štúdiom S. Pre tamojšiu pôdu a priestory štúdia vytvoril v blízkosti poézie, filozofie, no najmä divadla a hlavných protagonistov Milana Lasicu a Júliusa Satinského, vizuálnu identitu nielen u nás, ale aj za hranicami známej „firmy“ Štúdia S (logo, bulletiny, divadelné plagáty).

V roku 1996 sa Meisner presťahoval do Zlína, kde bol prvým dekanom Fakulty multimediálnej komunikácie Univerzity Tomáše Bati. Na škole vyučoval do roku 2016.

K ilustráciám sa vrátil pri spolupráci na tvorbe knihy Martina Regnera 99 povídek z české historie dávné i nedávné, 2019.[1]

• Text je čerpaný z katalógu ku výstave Škola základ života? Konala sa 9. október 2014 - 9. november 2014 Satelit, Hurbanove kasárne, Kollárovo nám. 10, Bratislava
• Jan Meisner : Moje portfolio

1. 99 povídek z české historie dávné i nedávné

Video knižnica youtube.com/channel/UCZDvpbyzjCTNhIsj-H43mAw