Jan Garbarek

Jan Garbarek (* 4. marec 1947, Mysen, Nórsko) je nórsky soprán a tenor saxofonista, ktorý sa žánrovo pohybuje v štýloch jazzu, predovšetkým modálneho a free jazzu, klasickej hudby a world music.

Jan Garbarek

Jan Garbarek naživo v Aténach, 2007
Základné informácie
Popis umelca nórsky saxofonista, skladateľ, producent
Narodenie 4. marec 1947 (72 rokov)
Mysen, Nórsko
Žáner jazz, klasická hudba, world music
Hrá na nástroje soprán saxofón, tenor saxofón
Roky pôsob. 1966 - súčasnosť
Vydavateľstvá ECM, Flying Dutchman
Webstránka garbarek.com

Je známy originalitou svojho hudobného prejavu, ktorý odkazuje na jeho európsky pôvod a ktorý podľa jeho slov nemôže kopírovať džezmenov z newyorských klubov.[1] Už v 60. rokoch bol pritom vplyvným americkým pedagógom a skladateľom Georgeom Russellom označený ako ,,najoriginálnejší hlas európskeho džezu od čias Djanga Reinhardta".[1]

Detstvo a mladosť

Jan Garbarek je jediným synom Poliaka Czesława Garbareka (počas II. sv. vojny bol deportovaný nacistami do Nórska na nútené práce/Blodveien)[2] a dcéry nórskeho farmára. Vyrastal v Osle, do siedmeho roku života bez štátnej príslušnosti. Garbarek si už v teenagerskom veku našiel cestu k jazzovej hudbe. Oslovil ho predovšetkým americký saxofonista John Coltrane.

Hudobná kariéra

Garbarekovu kariéru odštartovala výhra v súťaži amatérskych jazzových hráčov v roku 1962. Tá viedla k jeho prvým koncertom. Po zvyšok 60. rokov pracoval stabilne v Nórsku, obvykle v pozícii vedúceho hráča. Štyri roky sa však podieľal na nahrávkach amerického jazzového skladateľa Georga Russella, s ktorým začal aj svoju nahrávaciu činnosť. Išlo napríklad o nahrávky Othello Ballet Suite či Electronic Sonata for Souls Loved by Nature.

Na začiatku 70. rokov začal nahrávať pre vydavateľstvo ECM, aj keď mal príležitosť hrať s Chick Corea a Donom Cherrym.[3] Slávnym sa stal v polovici 70. rokov po spolupráci s Európskym kvartetom Keitha Jarretta, ktorú je možné zachytiť na výsledných nahrávkach skladieb ,,My Song" a ,,Belonging".

V 80. rokoch začlenila Garbarekova skupina medzi seba kontrabasistu Eberharda Webera a na niekoľkokrát aj gitaristov Billa Frisella a Davida Torna. V r. 1993 spolupracoval s vokálnym kvartetom Hilliard Ensemble hrajúcim renesančnú hudbu, pričom výsledkom bola prekvapivo populárna nahrávka.[3] V roku 1995 vydal album Visible World a o tri roky neskôr Rites (1998) pričom v apríli roku 1999 vytvoril v spolupráci s Hilliard Ensemble album Mnemosyne.

Hudobný prínos

Garbarekov zvuk je od 70. rokov pokladaný za nezameniteľný. Je jednou z charakteristických značiek nahrávacej spoločnosti ECM a je tiež typická pre všetky jeho nahrávky. Pre jeho štýl je typický ostrohranný zvuk, dlhé prenikavé tóny a hojné využívanie ticha.

Osobný život

Oženil sa vo veku dvadsaťjeden rokov. Jeho žena sa volá Vigdis. Má dcéru Anju, ktorá je taktiež hudobníčkou.

Diskografia

Ako hlavný hudobník:

  • Esoteric Circle (1969)
  • Afric Pepperbird (1970)
  • Sart (1971) s Terjem Rypdalom
  • Triptykon (1972)
  • Witchi-Tai-To (1973)
  • Dansere (1975) s Bobo Stenson Quartet
  • Dis (1976) s Ralphom Townerom
  • Places (1977)
  • Photo with Blue Sky, White Cloud, Wires, Windows and a Red Roof (1978) s Billom Connorsom
  • Aftenland (1979) s Kjellom Johnsenom
  • Eventyr (1980)
  • Paths, Prints (1981) s Billom Frisellom
  • Wayfarer (1983) s Billom Frisellom and Eberhardom Weberom
  • It's OK to Listen to the Gray Voice (1984) s Davidom Tornom
  • All Those Born with Wings (1986)
  • Legend of the Seven Dreams (1988)
  • Rosensfole (1989) s Agnes Buen Garnås
  • I Took Up the Runes (1990)
  • StAR (1991) s Miroslavom Vitousom
  • Ragas and Sagas (1992) s Fateh Ali Khanom
  • Twelve Moons (1992)
  • Atmos (1993) s Miroslavom Vitousom
  • Madar (1993) s Anouarom Brahemom and Shaukatom Hussainom
  • Officium (1994) with the Hilliard Ensemble
  • Visible World (1995)
  • Rites (1998)
  • Mnemosyne (1999) s Hilliard Ensemble
  • In Praise of Dreams (2003)
  • Dresden (2009) živý album
  • Officium Novum (2010) s Hilliard Ensemble

Referencie
  1. Motyčka, P.: Jan Garbarek. týždeň 8/2010. s. 62
  2. In conversation with jan garbarek
  3. Musicolog.com Prístup: 29.03.2010
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.