Jacques Delors
Jacques Lucien Jean Delors (* 20. júl 1925, Paríž, Francúzsko) je francúzsky ekonóm a politik, ôsmy predseda Európskej komisie a prvý človek, ktorý v tejto pozícii zotrval tri funkčné obdobia. Je otcom Martiny Aubryovej, bývalej prvej tajomníčky (predsedníčky) Socialistickej strany Francúzska.
| Jacques Delors | ||||||||
 | ||||||||
| 8. predseda Európskej komisie | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 7.január 1985 – 24.január 1995 | ||||||||
| ||||||||
| Bývalý minister financií Luxemburska | ||||||||
| V úrade 22.máj 1981 – 17.júl 1984 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 20. júl 1925 (95 rokov) Paríž, Francúzsko | |||||||
| Politická strana | Socialistická strana Francúzska | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Jacques Delors (multimediálne súbory) | |||||||
| ||||||||
Delorsova komisia
Delors sa stal predsedom Európskej komisie v januári 1985. Počas svojho predsedníctva dozeral na dôležité rozpočtové reformy a položil základ pre vytvorenie jednotného trhu, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1993. Bol zástancom menovej a hospodárskej únie.
Na jeseň 1988 upovedomil britský Kongres obchodného zväzu, že Európska komisia bude vyvíjať tlak na vlády aby vytvorili pro-zamestnaneckú legislatívu. Reakcia britskej predsedníčky vlády Margaret Thatcherovej z 20. septembra 1988 bola, že nebojovala za väčšiu suverenitu štátu na to, aby nejaký bruselský superštát suverenitu upieral. Tento vývoj hral kľúčovú rolu v domácej politike Spojeného kráľovstva; na začiatku 80. rokov 20. storočia množstvo labouristov vystupovalo proti Európskym spoločenstvám, zatiaľ čo konzervatívci Harolda Macmillana a Edwarda Heatha sa chceli ku Spoločenstvám pripojiť. Po roku 1988 sa konzervatívci rozdelili v názoroch a konzervatívci s Thatcherovou na čele boli proti hlbšej integrácii.
Krátko pred Thatcherovej zosadením tak Delors trpel britský euroskepticizmus.