Ján Mária Vianney

Ján Mária Vianney sa narodil v rodine zbožných sedliakov v obci Dardilly vo Francúzsku blízko Lyonu. Bol pokrstený menom Jean, rodičia ho ihneď po narodení zasvätili ochrane Panny Márie, takže si neskôr k svojmu menu pridal meno Mária (odtiaľ: Ján Mária Vianney). Už ako mladý sa chcel stať kňazom.[1] Pracoval na farme u rodičov do svojich 19 rokov, kedy začal študovať v kňazskom seminári. Mladosť prežíval v dobe Francúzskej revolúcie, kedy boli katolíci prenasledovaní. Región Dardilly sa zmietal v čase mladosti Jean-Marieho v náboženských otrasoch a jeho rodina musela svoju katolícku vieru tajiť. Nábožensky sa vzdelával tajne. Jeho cesta ku kňazstvu však bola veľmi pomalá, pretože mal veľké problémy s učením, najmä s latinčinou. Aj kňazský seminár musel opustiť, pretože nestačil na požiadavky, ktoré sa na študentov kládli. Doba vynútenej vojenskej služby v Napoleonovej armáde bola pre neho prekážkou pre štúdiá.

V škole sa mu veľmi nedarilo, ale na príhovor generálneho vikára, ktorý v ňom rozpoznal isté schopnosti, bol vysvätený za kňaza a poslaný k svojmu učiteľovi Charlesovi Balleyovi na faru do Ecculy ako kaplán.[2] Charles Balley ale roku 1817 zomrel a na jeho miesto nastúpil nový farár, nemajúci pre Vianneya veľké pochopenie. Preto bol Vianney určený ako farár na faru do obce Ars.

Kuchyňa Jána Vianneya v Ars

Traduje sa o ňom, že bol nakoniec vysvätený skôr pre svoju úprimnú zbožnosť a snahu, než pre dosiahnuté vzdelanie. Snáď i preto mu ako miesto pôsobnosti pridelili nie príliš známu a nábožensky veľmi zanedbanú obec Ars. Ján Mária sa pustil do práce. Žil veľmi skromne. Dodnes je možné si v Ars prehliadnuť jeho izbu, ktorá je veľmi prosto a chudobne zariadená. Vnímal potrebu vzdelávania detí arských roľníkov. Založil preto priamo v Arse dievčenskú školu, ktorú zveril rehoľníčkam a škola dostala meno La Providence (Prozreteľnosť). Na stavbe domu La Providence sám manuálne pracoval.

Staral sa tiež o zvelebenie a rozšírenie farského kostola, ktorý mal za jeho príchodu do Arsu podobu skôr väčšej kaplnky. Pristaval k nemu niekoľko bočných kaplniek a celkovo ho rozšíril.

Stal sa známy najmä plamennými a niekedy veľmi ostrými kázňami. Občas sa nazýva „mučeník spovednice“; spovedal totiž až 15 hodín denne. Za niekoľko rokov sa z obce Ars stalo vyhľadávané miesto, kam putovali zástupy ľudí. Mnohí z nich preto, aby sa vyspovedali alebo preto, aby si vypočuli kázanie farára z Arsu. Mnoho kňazov z okolia na neho nevražilo pre jeho obľúbenosť, vyhlásenú skromnosť a prostotu. Osočovali ho, že je hlúpy. Jeho biskup na ich útoky odpovedal: „Prial by som si, aby všetko moje duchovenstvo bolo postihnuté rovnakou hlúposťou.“ Ako duchovný vodca mnohých mal veľa práce, spal stále len niekoľko hodín denne a väčšinu dňa spovedal. V obci Ars zostal nakoniec celý svoj život, napriek tomu, že chcel niekoľkokrát odísť do ústrania. Dodnes je Ars-sur-Formans vyhľadávaným pútnickým miestom.

V posledných rokoch svojho života trávil v spovednici až 16 hodín denne.

Známe sú aj údajne nevysvetliteľné javy, ktorých dejiskom mala byť arská fara. Ján Mária Vianney sa pre svoju obetavú službu dušiam vraj stal terčom útokov diabla. Sám uvádzal, že bol po nociach „kýmsi“ týraný, uvádzal že ho „niekto“ vláčil po podlahe za vlasy atď. Neskôr tvrdil, že útoky sú prudšie, keď mal na druhý deň k nemu prísť na spoveď nejaký veľký hriešnik.

Proti týmto „diabolským zásahom“ sa najprv snažil bojovať pozemskými prostriedkami. Pozval si na faru mladého muža, aby tam cez noc bdel s nabitou puškou. Po jedinej noci mladík s hrôzou prehlásil, že faru už nikdy strážiť nebude. Svätec teda začal bojovať so zlom sám – modlitbou.

V posledných rokoch svojho života mal od atakov pokoj a žil v mieri a pokojne.

Ján Mária Vianney nebol spočiatku príliš dobrým kazateľom. Je dokumentované, že kázeň si písal a potom sa text dlho učil naspamäť. Napriek tomu niekedy uprostred kázne zabudol, ako by mal pokračovať a musel kázanie prerušiť. V tom čase mal kázne veľmi stručné.

V neskoršej dobe sa ale vypracoval na veľmi známeho kazateľa, ktorý už kázal spontánne a dokázal poslucháčov zaujať. Vtedy začali byť jeho kázne veľmi dlhé, pretkávané citátmi cirkevných otcov a príkladmi zo života svätých. Keď bolo treba, neváhal používať veľmi silné slová.

Niektoré citáty z kázania

• Kázeň o nečistote (smilstve): Smelo môžeme povedať, že práve tento prekliaty hriech bol príčinou všetkých nešťastí vyvoleného ľudu. Pozrime na Dávida, na Šalamúna, či na iné biblické postavy. Čo bolo pôvodom pohany, ktorá padla na ich poddaných? Či nie tá prekliata neresť? Ach, môj Bože, koľko duší Ti vyrváva tento hriech. A koľko obetí prináša peklu (...) Ach, môj Bože, ako sa kresťania vôbec môžu oddávať takým nehanebnostiam! Keby sa aspoň po týchto hrozných úpadkoch utiekali k Bohu a prosili ho o odpustenie. A čo si máme myslieť o tom, že veľká časť ľudí aj napriek spáchaniu tohoto hriechu žije pokojne a speje k zatrateniu na veky? [3]
• Kázeň o ľahkovážnom posudzovaní blížnych: Ľudia obyčajne chyby zovšeobecňujú. Keď vidia jedného zlého človeka, hneď odsudzujú celý jeho rod. Nájde sa vo farnosti jeden zvrátený človek a už sa hovorí, že celá obec nestojí za nič. Stane sa niekedy, že niekto odoprie almužnu žobrákovi. Môžeme povedať, že je to lakomec, že má srdce z kameňa a nemá žiadnu hodnotu? Vieme, že koná krásne skutky milosrdenstva, ktoré Boh zjaví až pri poslednom súde? Drahí, nerozvážne súdy sú v rozpore s láskou k blížnemu.
• Kázeň o láske k blížnemu: Na čom je založená láska k blížnemu? Za prvé: Priať blížnemu dobro. Za druhé: Pracovať pre jeho dobro pri každej naskytujúcej sa príležitosti. Za tretie: Znášať a ospravedlňovať chyby blížneho. Na tom spočíva skutočná láska, bez ktorej je nemožné nájsť milosť u Boha a spásu svojej duše.
• Raz tiež povedal: Človek je tak veľký, že mu nič na svete nemôže stačiť, len keď sa obráti k Bohu, je spokojný.

Telo sv. Jána Vianneya

Ján Mária Vianney zomrel vo veku 73 rokov. V roku 1925 ho pápež Pius XI. vyhlásil za svätého a v roku 1929 ho vyhlásil za patróna všetkých kňazov. Keď zomrel, jeho telo sa nezačalo rozkladať a dodnes je uložené v celistvosti v kostole v Arse na bočnom oltári v presklenej rakve. Je uchovávané bez akéhokoľvek balzamovania a konzervácie. V cirkevnom kalendári má sviatok podľa obyčaje v deň jeho smrti 4. augusta. V súvislosti so 150-ročným výročím jeho úmrtia vyhlásil v roku 2009 pápež Benedikt XVI. rok kňazov.

• „Svätý Bernard nám hovorí, že všetko k nám prišlo skrze Máriu; a my tiež môžeme povedať, že všetko k nám prišlo skrze kňaza; áno všetko šťastie, všetky milosti, všetky nebeské dary. Keby sme nemali sviatosť kňazstva, nemali by sme nášho Pána.“
• „Keby som mal stretnúť kňaza a anjela, pozdravil by som najskôr kňaza a až potom anjela. Anjel je totiž priateľom Božím, ale kňaz zaujíma Jeho miesto.“

• Růženec se svatým Janem Marií Vianneyem, Karmelitánské nakladatelství, 2002, ISBN 80-7192-593-4.
• Marek Dunda: I tak kázal Vianney : dalších devět kázání svatého faráře arského, A.M.I.M.S., 2005, ISBN 80-239-9657-6.
• Gérard Rossé: Ján Mária Vianney, Život, kázne, myšlienky, Lúč, 2009, ISBN 978-80-7114-776-3[4]

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ján Mária Vianney
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Mária Vianney

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jan Vianney na českej Wikipédii.

• Svätý Ján Mária Vianney (1786 – 1859)