Ján Hučko

Narodil sa 7. marca 1929 v rodine pekárskeho majstra. Po absolvovaní učiteľskej akadémie začal študovať na Pedagogickej fakulte UK históriu a slovenčinu. Po absolvovaní štúdia pôsobil na fakulte ako odborný asistent. Roku 1958 začal pôsobiť na Katedre československých dejín a archívnictva Filozofickej Fakulty UK. Tu vyučoval dva nosné predmety: slovenské dejiny 19. storočia a historiografiu. Po smrti profesora Gosiorovského († 1978) sa stal vedúcim Katedry československých dejín a archívnictva FFUK, ktorú viedol viac ako 15 rokov.

Postupne získal vedecké hodnosti kandidáta vied (1962), docenta (1967), doktora historických vied (1976) a nakoniec 1. marca 1979 hodnosť profesora.

Bol držiteľom Pamätnej medaily Pavla Križku za zásluhy o rozvoj slovenského archívnictva, Striebornej a Zlatej medaily Univerzity Komenského.

Vedecké dielo venoval slovenskému národnému obrodeniu, v ktorom sledoval národobuditeľkú činnosť kolektívov a jedincov. Za jeho najvýznamenjšie dielo sa považuje Sociálne zloženie a pôvod slovenskej obrodeneckej inteligencie, v ktorom odkryl genézu slovenskej inteligencie a jej sociálne a vzdelanostné aspekty. K významným dielam sa radia aj biografické monografie, venované slovenským národovcom (Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, Michal Miloslav Hodža, Ctibor Zoch, Život a dielo Ľudovíta Štúra). Okrem toho spolupracoval na učebniciach pre stredné a vysoké školy. So SAV spolupracoval na syntéze slovenských dejín. Svojimi prípevkami prispel aj do Encyklopédie Slovenska, Pedagogickej encyklopédie a Encyklopédie Bratislavy. Mladšej generácii je určené jeho populárno-vedecké dielo Slovenská jar.

• G.Fejerpataky-Belopotocký (VSAV 1965)
• Michal Miloslav Hodža (Epocha 1970)
• Sociálne zloženie a pôvod slovenskej obrodeneckej inteligencie (VSAV 1974)
• Ctibor Zoch (Matica Slovenská 1978)
• Život a dielo Ľudovíta Štúra (Osveta 1984 (I. vyd.), Osveta 1988 (II. vyd.))
• Slovenská jar (Mladé letá 1994)