Iris Marion Youngová

Filozofiu študovala najskôr na Queens College, magisterský a doktorandský titul (1974) získala z filozofie na Pennsylvania State University. Počas štúdia na vysokej škole sa zoznámila s Davidom Alexandrom, za ktorého sa v roku 1972 vydala. Od 90. rokov ako profesorka politológie vyučovala na University of Chicago, spolupracovala tu najmä s Gender Studies Center a Human Rights Program. Bola politicky aktívna, aj ako vážená profesorka sa zúčastňovala štrajkov za práva migrantov a migrantiek, robotníčok a robotníkov. Zomrela v roku 2006 po jedenapolročnom boji s rakovinou pažeráka. Na jej počesť Center for Gender Studies (Centrum rodových štúdií) na University of Chicago po nej pomenovalo prednáškovú sériu.

Vo svojej práci sa venovala najmä otázkam sociálnej a globálnej spravodlivosti a politike identít. Jej esej Throwing Like a Girl (1990) patrí medzi základné čítanie na kurzoch rodových štúdií – prostredníctvom fenomenologického konceptuálneho aparátu sa v nej venuje ženskej telesnej skúsenosti. Preslávila sa najmä knihou Justice and the Politics of Difference (1990), ktorou sa zapojila do prebiehajúcich diskusií o chápaní spravodlivosti ako prerozdeľovania a/alebo uznania. Systematické znevýhodňovanie skupín obyvateľstva by nemalo nájsť riešenie v potlačení týchto skupinových odlišností, ale v ich afirmácii. V druhej polovici 90. rokov viedla zaujímavú diskusiu s ďalšou feministickou sociálnou filozofkou, Nancy Fraserovou, o vzťahu prerozdeľovania a uznania. Kritizovala duálny model Fraserovej a navrhla model, ktorý sociálny útlak skúma na súradniciach vykorisťovania, marginalizácie, bezmocnosti, kultúrneho imperializmu a násilia.

Na Slovensku vyšla v českom preklade jej esej Asymetrická reciprocita: o morální úctě, údivu a obohacené myšlence. Analyzuje v nej jeden zo základných postulátov habermasovskej komunikatívnej etiky – symetrickú reciprocitu, teda postoj, že "morální úcta vyžaduje, aby každý z nás při tvorbě morálních soudů převzal úhel pohledu ostatních" (s. 32). Young tvrdí, že uhol pohľadu druhých nemôžeme jednoducho zaujať, lebo nemáme ich skúsenosť. Ale môžeme ho prijať do nášho uvažovania – a tak sa naša myšlienka, naše myslenie, obohatí. "Morální pokora nám říká, že člověk musí naslouchat hledisku druhého právě proto, že vztah mezi nimi je nevyměnitelný." (S. 37.)

• YOUNG, Iris Marion. 1990. Justice and the Politics of Difference. Princeton UP.

• YOUNG, Iris Marion. 1995. "Asymetrická reciprocita: o morální úctě, údivu a obohacené myšlence." In Aspekt 2-3/1995.
• Iris Marion Young, 1949-2006. The University of Chicago webpage.