Invar
Invar je zliatina železa a niklu v pomere 36 percent niklu a 64 % železa,[1] s malou prímesou uhlíka a chrómu.
Túto zliatinu vynašiel v roku 1896 švajčiarsky fyzik Charles Edouard Guillaume, za čo dostal v roku 1920 Nobelovu cenu za fyziku.

Graf závislosti koeficientu teplotnej rozťažnosti na podieli niklu v niklovej oceli
Významnou vlastnosťou invaru je veľmi nízky koeficient teplotnej rozťažnosti α = 1.2 × 10-6 K-1, čo umožňuje vyrábať z neho súčiastky, ktorých rozmery sú veľmi málo ovplyvnené zmenami teploty.[2] Používa sa napr. v hodinárstve, topografii, optických prístrojoch ai.
Referencie
- Material Data Sheet Alloy 36 [online]. [Cit. 2017-11-24]. Dostupné online. (anglicky)
- DAVIS, Joseph R.. Alloying: Understanding the Basics. [s.l.] : ASM International. ISBN 0-87170-744-6. S. 587–589.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Invar na českej Wikipédii a Invar na anglickej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.