Manažérstvo informácií

Existuje viacero podobných definícií manažérstva informácií:

• manažment informačných zdrojov organizácie pre zaistenie jej zámerov a cieľov
• transdisciplinárne chápaný súbor poznatkov, metód a odporúčaní systémových prístupov informatiky, ktoré pomáhajú vhodne realizovať informačné procesy manažérskeho myslenia a konania na dosiahnutie cieľov uvažovanej organizácie.
• transdisciplinárna odbornosť - prepojenie moderného manažmentu, informatiky a systémových prístupov; môžu sem vstupovať aj poznatky z oblasti ekonomiky sociológie, psychológie, politológie, marketingu, operačnej analýzy, atď.

Pre konkurencie schopné postavenie firmy v terajšom modernom svete je takmer nevyhnutné mať dobre zvládnuté dve veci a to mať výborne fungujúci manažment a zároveň okamžite sa prispôsobovať prílevom nových informačných technológií. Riešením týchto otázok je manažérstvo informácií.

Spojením pojmov manažérstvo a informatika vznikla disciplína charakterizovaná obrovským prepojením (v mnohých prípadoch už ani nie je jasné či sme v informatike, alebo v manažmente ), spomínaných kmeňových vied s využitím najdôležitejších poznatkov z každej z nich. V manažérskych tímoch, kde nie sú prítomní informatici, sú firmy len veľmi ťažko konkurencie schopné, teda neefektívne. A tak sa v podnikovej praxi veľmi často stretávame s novým pojmom manažérstvo informácií.

Z manažérstva preberá:

• poslanie
• cieľ aplikácií

Z informatiky preberá:

• účelné spôsoby informačného zabezpečenia,
• riešenia problémov( hlavne technologického rázu)

Zo systémových prístupov preberá:

• spôsob usporiadania informácií v rámci organizácie
• metodológiu skúmania nových informácií
• postup riešenia nových problémov na základe použitia nových informácií

Dnešné chápanie informačného manažmentu by malo rešpektovať ako primárne potreby manažérskeho pohľadu upriameného na rozhodujúci význam správneho stanovenia a dosahovania cieľov organizácie, tak aj na následné hospodárne zabezpečenie tomu zodpovedajúcich informačných procesov. (L. Vodáček a A. Rosický)

Manažérstvo informácií je založené na snahe automatizovať, racionalizovať, zjednodušovať najdôležitejšie a zároveň najpotrebnejšie (v rámci podniku/organizácie) operácie s údajmi a informáciami.

Jeho podstatou a úlohou je vytvoriť také informačné prostredie podniku, ktoré zabezpečí dosiahnutie strategických cieľov. Z manažérskych a systémových pohľadov skúma, projektuje a využíva kvalitatívne nové možnosti práce s informáciami.

Dejiny manažérstva informácií môžeme rozdeliť do 3 etáp:

Tieto ciele sú spojené s konkurenčnou schopnosťou podniku:

• Identifikácia potrieb( hlavne tých technologických )
• Získavanie informácií( interné a externé prostredie )
• Práca s informáciami ( ich organizácia a uchovávanie následné rozposielanie v rámci organizácie )
• Produkty a služby ( s informačného hľadiska )
• Dodávanie informácií do jednotlivých častí podniku /firmy
• Správne ( efektívne ) používanie informácií v jednotlivých odvetviach podniku
• Tvorba stratégie podniku ( s prihliadnutím na informačný charakter )
• Implementovanie celej stratégie informačného manažmentu do podnikovej reality
• Kontrola plnenia stratégie a korekcia odchýlok
• V širšom pohľade informačný manažment zlepšuje kooperáciu medzi jednotlivými manažérskymi tímami v podniku, pretože jednotlivé tými sú závislé na informáciách od iných tímov.

Je to osoba, ktorá musí perfektne ovládať dve základné vedné disciplíny: podnikový manažment a informatika( okrem iného).

Prostriedky manažérstva informácií sú informačné systémy (IS/IT). Majú hlavne uľahčiť prácu manažéra (odľahčiť ho od stáleho preskúmavania nových a nových informácií) pri zachovaní svojej kvality. V súčasnosti sú klasické podnikové procesy nahrádzané e – procesmi.

1. Funkciu manažérstva informácií môže vykonávať jednotka zriadená na tento cieľ (označovaná aj ako centralizovaná), ktorá je však prepojená s jednotkou IT, vytvorená pre riadenie interne generovaných informácií. Táto možnosť sa využíva hlavne vo veľkých podnikoch/organizáciach, pretože je tu veľký tok informácií, ktorý by inak nebol možný správne/efektívne spravovať. Táto metóda je známa vysokou efektivitou.
2. manažment môže byť decentralizovaný (rozložený). Každý tím bude zodpovedný za zabezpečovanie informácií do databázy organizácie. Táto možnosť sa naopak využíva v malých organizáciach, kde je oveľa menší tok informácií, kde by zriadenie centralizovanej jednotky mohlo vyzerať z pohľadu účtovníctva ako strata v podniku a aj tak by táto jednotka nebola využitá. Je menej efektívna, ale na potreby malého podniku postačuje.

• Vývoj stále nových a efektívnejších filtrov, informačného charakteru, pri zachovaní postačujúceho objemu informácií
• Napriek filtrom oveľa vyššia kvalita informácií
• Stále nové a kvalitnejšie databázy typu KNOW-HOW
• Vysoké zdieľanie informácií v tímoch a tým napomáhanie lepšej kooperácie v tímoch
• Oveľa vyššia kvalita , v rámci podniku dostupných, informácií
• Oveľa ľahšie rozhodovanie pri riadení - rýchly prísun nových informácií
• Manažéri sú menej zaťažení prílevom informácií
• Pravidelná aktualizácia informácií v rámci podniku( interný sektor), ale aj v rámci trhu ( vonkajšie prostredie - externý sektor )

• Viac o inf. manažmente