Ignorovanie

Z hľadiska ľudskej komunikácie sa v sociálnej psychológii za ignorovanie považuje zámerné odmietanie reagovať (napríklad na otázku, dotaz alebo kritiku) a vyjadriť sa tak k danému problému. Dôvodom môže byť napríklad pohŕdanie daným človekom alebo pocit urazenosti voči danému človeku. Ignorovanie však môže byť aj snahou vyhnúť sa konfliktu s daným človekom:

• Selektívne ignorovanie je asertívna komunikačná technika, ktorá umožňuje vyrovnať sa s kritikou tak, že na manipulatívnu, nevecnú, príliš všeobecnú kritiku nereagujeme. Dávame však jasne najavo, že sme ju zaregistrovali.
• Pluralistická ignorancia (pluralitná ignorancia, spoločenský nezáujem) je pojem zavedený Danielom Katzom a Floydom H. Allportom[1], označujúci "situáciu, kedy väčšina členov skupiny subjektívne neprijíma normu, ale usudzuje (nesprávne), že väčšina ostatných ju akceptuje...Slovami Krecha a Crutchfielda (1948, str. 388–89) je to situácia, kedy 'nikto neverí, ale každý si myslí, že všetci veria'"[2].

1. Katz, Daniel a Floyd H. Allport. 1931. Student Attitudes. Syracuse, N.Y.: Craftsman
2. Centola, Damon, Robb Willer a Michael Macy. 2005. "The Emperor’s Dilemma: A Computational Model of Self-Enforcing Norms." American Journal of Sociology 110:1009

• Ignorancia
• Ignorantstvo
• Záujem

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ignorovanie

• Ján Praško: Asertivita v partnerství
• M. J. Smith: When I say no, I feel guilty

• Slovenské slovníky