Husľový koncert (Mendelssohn-Bartholdy)

Prvá veta koncertu vychádza zo sonátovej formy . Husle vstupujú do skladby hneď v druhom takte vášnivou a priebojnou melódiou hlavnej témy:

Melódiu po nich zopakuje orchester, na ktorý nadväzujú znovu husle s akýmsi dodatkom hlavnej témy. Kontrastne pokojnú vedľajšiu tému uvedú drevené dychové nástroje a následne je exponovaná sólovým nástrojom. Prevedenie vychádza prevažne však z hlavnej témy a vyústi do kadencie, ktorú skladateľ netradične zaradil ešte pred reprízu. Tá sa sa začne mohutným vstupom orchestra ktorý zopakuje v základnom tvare hlavnú tému. Zvyšok reprízy je už poňatý veľmi voľne a patrí husliam, ktoré ornamentálne rozvíjajú základné melodické prvky skladby. Vetu zakončuje kóda, z jej posledného taktu vychádza dlhý tón B fagotu, ktorý takýmto spôsobom premosťuje prvú vetu s nasledujúcou.

Z tónu B prechádza fagot na tón C, čím moduluje do tóniny C-dur, v ktorej je napísaná druhá veta. Po krátkej orchestrálnej príprave husle exponujú hlavnú tému:

Veta má lyrický charakter, s búrlivejšou pasážou v a-mol v strednej časti. Po nej sa však vracia pôvodná téma, v ktorej je časť pokojne ukončená.

Záverečná veta je skomponovaná veľmi dôvtipne a má v sebe prvok prekvapenia. Otvárajú ju husle s elegickou melódiou odvodenej z hlavnej témy prvej vety, v tempe Allegretto non troppo. Už po štrnástich taktoch však orchester s dominanciou plechových dychových nástrojov zahrá krátky predel a tempo sa zrýchľuje na Allegro molto vivace. Husle akoby postupne ožívajú a razantne nastupujú so živou hlavnou témou:

Nasleduje vedľajšia téma a rýchly tanečný vír, ktorý sa vystupňuje hlavne v závere skladby. Po krátkej kadencii prichádza brilantná kóda, ktorá skladbu uzatvára.

Husľový koncert Mendelssohna-Bartholdyho patrí medzi jeho najčastejšie uvádzané diela. Už od čias vzniku tvorí jeden z pileirov husľového repertoáru a patrí medzi 5 najznámejších diel svojho druhu.