Hun Sen

Hun Sen sa narodil ako Hun Bunal, na vidieku ako tretie dieťa zo šiestich. V čase narodenia (1952, resp. 1951) bola Kambodža súčasťou francúzskeho protektorátu Francúzska Indočína. Jeho otec, Hun Neang, bol najskôr budhistickým mníchom, neskôr sa angažoval v boji proti francúzskej koloniálnej nadvláde. Tá skončila s obnovením Kambodžského kráľovstva v roku 1953. Hun Bunal začal v roku 1958 navštevovať základnú školu v rodnej obci Peam Koh Sna. Keďže mal dobré študijné výsledky, mohol od roku 1964 pokračovať na gymnáziu Indra Dehvi v hlavnom meste Phnom Penh. Od roku 1965 sa začal politicky angažovať, po vlne násilia v roku 1968 vo veku 16 až 17 rokov opustil školu aj hlavné mesto a utiekol do obce Memot, kde pracoval na kaučukovníkovej plantáži. Zároveň sa však angažoval v odboroch, vstúpil do Komunistickej strany.[4]

V roku 1970 došlo v Kambodži ku prevratu a kráľovstvo bolo nahradené republikou. V marci 1970 Hun Bunal vyslyšal výzvu zvrhnutého kráľa Norodoma Sihanuka a vstúpil do partizánskeho boja proti novo vzniknutej Kambodžskej republike. V roku 1972 si zmenil meno na to súčasné a pridal sa ku parašutistom. O dva roky neskôr sa už vypracoval na veliteľa východného sektoru. Svojim vojakom bol údajne príkladom, vždy stál v prvej línii, päťkrát bol zranený a v apríli 1975 dokonca v boji prišiel o ľavé oko. Počas vlády Červených Khmérov velil vo svojich necelých 25 rokoch východnému pluku. Neexistuje svedectvo, že by sa vtedy dopúšťal masakrov. Keď v roku 1977 dochádzalo ku viacerým vnútorným čistkám v kambodžskej armáde, Sen radšej utiekol do Vietnamu.[4] Najprv sa niekoľko mesiacov skrýval v džungli, následne bol niekoľko mesiacov väznený Vietnamcami a nakoniec sa pridal ku novo sa formujúcim jednotkám, ktoré mali odstrániť genocídny režim Červených Khmérov. 30. decembra 1978 prekročil spolu so 110 000 vietnamskými vojakmi kambodžskú hranicu a bol vietnamskou armádou vo veku 26 rokov ustanovený ako minister zahraničných vecí Ľudovej republiky Kampučea, čo bol štát, ktorý s vietnamskou okupačnou podporou existoval v rokoch 1979 – 1989. V roku 1981 sa stal poslancom a vicepremiérom.

Hun Sen druhý sprava na samite ASEAN v roku 2016

Hun Sen so svojím najvýznamnejším kambodžským politickým oponentom, Samom Rainsym

V roku 1985 sa stal vo veku 33 rokov prvý raz predsedom vlády. Stal sa spolupracovníkom komunistických vietnamských okupačných síl a pomohol im s finálnou likvidáciou odboja Červených Khmérov. Po páde východného bloku sa Sen štylizoval do role vlasteneckého bojovníka za kambodžskú nezávislosť a kapitalistického reformátora, ktorý vyjednával o odchode vietnamských okupačných vojsk z krajiny. V roku 1991 spoločne s kráľom podpísal mierové dohody v Paríži.

V roku 1993 v Kambodži prebehli prvé a posledné relatívne slobodné voľby pod záštitou OSN. Zvíťazila strana FUNCINPEC princa Norodoma Ranariddha s 58 mandátmi.[4] Hun Senova Kambodžská ľudová strana (CPP) skončila druhá s 51 kreslami (zo 120). Vzhľadom na to, že v parlamente nemala ani jedna strana väčšinu, došlo po siahodlhých a neúspešných rokovaniach k ustanoveniu krehkej spoluvlády dvoch premiérov.[5] Tento stav trval do roku 1997, kedy Hun Sen pripravil štátny prevrat. Senove jednotky pozabíjali stovky princových stúpencov, samotný Rinariddh bol nútený utiecť z krajiny. Od tej doby v Kambodži žiadne skutočne slobodné voľby neprebehli. V neslobodných a sfalšovaných voľbách opakujúcich sa každých päť rokov Hun Sen opakovane víťazil, naposledy v lete 2018. S výnimkou obdobia po rokoch 2003 a 2013 vládol samostatne s jeho stranou CPP.[4] V roku 2013 jeho víťazstvo ohrozovala zjednotená opozícia so stranou CNRP, no CPP aj tak získala väčšinu kresiel (68, CNRP 55).[4] Posledné víťazstvo v roku 2018 bolo možné najmä preto, že koncom roka 2017 cez Najvyšší súd nechal zakázať najväčšiu opozičnú stranu Sama Rainsyho a Kema Sokhu, Kambodžskú stranu národnej záchrany (CNRP), stovky jej príslušníkov nechal obviniť z vlastizrady, desiatky členov vrátane jej parlamentného lídra Kema Sokhy nechal zatvoriť do väzenia a zvyšok aj s Rainsym či Mu Sochua bol pre obvinenia nútený utiecť z krajiny.

Hun Sen za svoje politické úspechy považuje vytiahnutie krajiny z chudoby, ktorého ťahúň je textilný priemysel.[6]

Senova vláda je spájaná s masívnym porušovaním ľudských práv a korupciou.[7] Hun Senovi sa podarilo do krajiny prilákať zahraničných investorov v oblasti primárneho sektoru hospodárstva (poľnohospodárstvo a ťažba), ktorým vyhovuje kleptokratický spôsob vládnutia. Ich investície vyviedli krajinu z najhoršej chudoby vlády Červených Khmérov. Krajina však naďalej zostáva najchudobnejšou v regióne, je zaradená v programe EBA Európskej únie pre najchudobnejšie štáty sveta.[8] Korupcia, politicky nestabilné prostredie a zhoršenie public relations kvôli spolupráci s Hun Senovým režimom sú hlavné dôvody, prečo sa krajine vyhýbajú investori v pokročilejších sektoroch hospodárstva.

Pod Hun Senovou vládou dochádza k masívnemu porušovaniu bezpečnosti pri práci, zámerne zastaveným vyšetrovaniam úmrtí v dôsledku zlých pracovných podmienok, k štátom tolerovanému otroctvu, vyvlastňovaniu majetku chudobných roľníkov a núteným deportáciám celých vidieckych komunít v prospech nadnárodných spoločností. Tieto rozhodnutia sú spojené úplatkárskymi praktikami a sám Hun Sen z pozície predsedu vlády získal z neznámych zdrojov majetok v hodnote niekoľko sto miliónov amerických dolárov. Ozbrojené zložky sú podľa neziskových organizácií zodpovedné za tisíce mimosúdnych vrážd opozičných politikov, novinárov, právnikov, obhajcov ľudských práv, náboženských predstaviteľov a ďalších vodcov tradičných vidieckych komunít. Vo vezení sedia až desiatky tisíc politických väzňov.[7]

Hun Senova vláda je tiež spájaná s masívnou deforestráciou. Kambodža je tretia najrýchlejšie odlesňovaná krajina sveta, len medzi rokmi 2000 – 2005 zmizlo 30 % miestnych lesov. V roku 2018 Hun Sen vyhlásil, že proti nelegálnej ťažbe v lesoch bude bojovať strieľaním drevorubačov z vrtuľníkov.[9]

V roku 2019 z obavy z návratu Sama Rainsyho z exilu nechal Hun Sen zatknúť desiatky spolupracovníkov zakázanej strany CNRP a diplomaticky tlačil na okolité krajiny ASEANu, aby Rainsymu a jeho kolegom z exilu neumožnili cestovať do Kambodže. Taktiež nechal v novembri 2019 na thajsko-kambodžských hraniciach rozostaviť tisíce vojakov, aby bránili Rainsymu v prekročení hraníc.[10]

1. http://www.bbc.com/news/world-asia-pacific-13006542
2. Cambodia: Stop pressuring regional neighbours to harass opposition figures [online]. amnesty.org, 7.11.2019, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online. (po anglicky)
3. Deutsche Welle (www.dw.com). Cambodia's Hun Sen demands closure of key human rights group [online]. dw.com, 26.11.2017, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online. (po anglicky)
4. Hun Sen: Cambodia's strongman prime minister [online]. bbc.com, 27.7.2018, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online. (po anglicky)
5. PONNIAH, Kevin. In 1993, the UN tried to bring democracy to Cambodia. Is that dream dead? [online]. bbc.com, 28.7.2018, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online.
6. SINEAT, Yon a Ate HOEKSTRA. Dark clouds gather over Cambodia's garment industry [online]. international.la-croix.com, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online. (po anglicky)
7. UN human rights expert alarmed at rise in Cambodia arrests [online]. news.un.org, 2019-11-08, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online.
8. 'Everything but Arms': The case of Cambodia [online]. europarl.europa.eu, apríl 2019, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online. (po anglicky)
9. DOWN, Aisha Kehoe. Cambodian PM Vows to Shoot Loggers From Helicopters, Again [online]. occrp.org, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online. (po anglicky)
10. Cambodian opposition leader Sam Rainsy arrives in Malaysia [online]. aljazeera.com, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online. (po anglicky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hun Sen

• Encyklopedické zdroje na Encyclopedia.com
• 30 Years of Hun Sen : Violence, Repression, and Corruption in Cambodia – hrw.org