Hugolín Gavlovič

Hoci sa narodil v Poľsku a zrejme mal i poľské korene, od útleho detstva žil na Slovensku. Vzdelanie získal v školách v Trstenej a v Žiline a po dokončení štúdií vstúpil v roku 1733 do františkánskej rehole, kde ho priťahoval mravný ideál dobrovoľnej chudoby a pomoci slabším. V tomto období si aj zmenil občianske meno Martin na rehoľné Hugolín. V roku 1738 ho vysvätili za kňaza, potom pôsobil ako kazateľ v Žiline, Pruskom a v Horovciach. Keď ochorel na pľúca, chodil sa liečiť do hôr na salaše, kde vznikol i námet pre dielo. Aj keď bola jeho tvorba rozmanitá a početná, mnoho jeho diel nebolo vydaných tlačou, ale ostalo v rukopisnej forme, pričom veľa rukopisov sa stratilo. Svojou tvorbou dokázal potenciál slovenského jazyka v jeho predspisovnej forme.

Patrí do didakticko-reflexívnej poézie. Chcel ňou poslúžiť ľuďom namiesto priameho kázania, v čom mu bránilo zdravie. Mala „vyškoliť“ čitateľa v životnej múdrosti a skúsenosti pastierov. Zaoberal sa veľkým množstvom rozličných problémov, súvisiacich so vzťahom jednotlivca k Bohu, blížnym a k spoločnosti – v týchto tematických okruhoch majú rady a ponaučenia viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému životu. Oslovuje všetkých ľudí bez ohľadu na rozdiely v majetku a spoločenskom postavení. V okruhu hovoriacom o vzťahu k Bohu vyzýva k odstupu od pozemských, pominuteľných hodnôt, pričom za pravé šťastie považuje Božiu milosť; odsudzuje poverčivosť a vieru v sny, upozorňuje na nevyhnutnosť smrti, nabáda k bázni pred Bohom a k ochote slúžiť mu. V ďalších 2 okruhoch (o postoji k ľuďom a k svetu) je rozhľadeným a vzdelaným autorom. V diele je vyvinutý zmysel pre adresáta, jeho bežný život, autor berie ohľad na úroveň čitateľovho myslenia a vkusu. Zábavné prvky skladbu oživujú, no vždy sa podriaďujú primárnej náučno-úvahovej a moralizátorskej funkcii. Básne sa venujú základnej výchove. Prejavuje obdiv a sympatiu chudobným a sedliakom, hlavne ich šikovnosti, pracovitosti a dôvtipu, ale i nechuť voči pánom, ktorí sú príčinou ich biedy a súženia ľudu. Kriticky komentuje súveké spoločenské mravy. Vyjadruje nesúhlas s vojnami, na srdci mu leží pravá láska k vlasti. Skláňa sa pred statočnou a vytrvalou prácou, vystríha pred pyšnou nadutosťou alebo podceňovaním druhých i pred slepou dôverou v moc peňazí. Je tu vyše 1200 12-veršových básní písaných bohemizovanou slovenčinou. Dielo je poznačené zdravým, úprimným a kritickým pohľadom františkánskeho kazateľa.

Básnická skladba, v ktorej sa menej venuje pozemským veciam. Vykresľuje tu neúprosný okamih smrti, na ktorý sa treba počas života pripraviť. Obsahuje 152 dvanásťveršových diel usporiadaných do štyroch cyklov – O smrti, O súde, O pekle, O nebi. Apeluje tu na osobnú ľudskú zodpovednosť a snaží a v ľuďoch svojím dielom vyburcovať ľudskú vôľu po večnom vykúpení. Svoje myšlienky podopiera o biblické a mytologické príbehy, ale aj o históriu.

• 1755 – Valaská škola mravúv stodola (knižne vyšlo až v roku 1830/1831)
• 1758 – Škola kresťanská s veršami zvázaná (knižne vyšla v roku 2012)
• 1777 – Škola duchovní aneb naučení k duchovnému rozjímaní, zachoval sa z nej len fragment v rukopisnej forme
• 1749 – Aký život, taká smrť, o smrti (rukopis)
• 1778 – Cvičení duchovné (rukopis)
• 1779 – Kameň ku pomoci, zbierka sviatočných a nedeľných kázní (rukopis)
• 1782 – Pet sto naučení o dobrých mravoch, zbierka veršovaných parafráz a adaptácií z diel známych moralistov (rukopis)

• GÁFRIKOVÁ, Gizela (ed.): Hugolín Gavlovič a jeho dielo v dobovom literárnom a kultúrnom kontexte (zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 12.-13. novembra 2012 v Bratislave). Bratislava : Ústav slovenskej literatúry SAV , 2013. 268 s. ISBN 978-80-88746-21-8

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Hugolín Gavlovič

• Hugolín Gavlovič: Valaská škola mravúv stodola (digitalizované dielo)