Hrebeňová prilba
Hrebeňová prilba bola neskororímska prilba a súčasť rímskej uniformy v 3. - 7. storočí.
Rimania túto prilbu prevzali od Peržanov a sčasti ju romanizovali koncom 3 stor. Tento typ prilby bol jednoduchý na výrobu a aj pomerne lacný, preto nahradil dovtedy používané legionárske prilby typu Galea.
Názov hrebeňová vznikol preto, lebo sa skladala z dvoch častí, ktoré boli spojené tzv. centrálnym hrebeňom. Prilby mali aj chrániče krku a lícnice, no vo väčšine prípadoch iba výstelkové a nie kovové. Z predošlých čias ostal zvyk, že jazdecké prilby nemali otvor na uši, zatiaľ čo ich pechotné typy mali. Nevylučuje sa, že sa prilby bez otvorov používali aj v ťažkej pechote. Kavaléristické (alebo ťažkopechotné) typy mali aj chránič nosa. Centúrioni (nazývaní v tej dobe Centenári) mali výrazný veľký hrebeň, pripomínajúci chochol.
Najslávnejšie nálezy týchto prilieb boli v meste Intercisca (Maďarsko) a v meste Dura Europos na východe ríše. Modely z 3 stor. majú časté umelecké motívy, ako motívy očí, či nekresťanské znaky kríža. Existujú aj generálske prilby tohto typu (známy je aj nález z Aquinca (Budapešť).Generálske typy mohli byť vyrobené aj z bronzu, či iného drahšieho kovu a často sa na nich vyskytujú rôzne drahokamy. Avšak generálske prilby úplne nenahradili doposiaľ používané Atticy. V 5 stor. táto prilba postupne ustupovala novému typu, Spangenhelm. Prilba sa po páde západu používala aj vo Východnom (Byzantskom) impériu.