Cro-Magnon 1

Cro-Magnon 1 alebo starec z Cro-Magnonu (iné názvy: kromaňonec/kromaňonský človek/cromagnonský človek (v užšom zmysle), zastarano (ako taxonomická jednotka) Homo spelaeus, Homo europaeus var. fossilis, Homo larterti a pozri aj latinské názvy v článku kromaňonec) je významný nález ľudskej kostry z jaskyne Cro-Magnon pri obci Les Eyzies-de-Tayac-Sireuil vo Francúzsku z roku 1868. Slúži ako typový nález kromaňonca v širšom zmysle. Objavil ho Louis Lartet a je starý asi 30 000 rokov.

Lebka jedinca sa vyznačuje nízkymi a hranatými očnicami, prítomnosťou fossa canina, vysokým čelom, vysokým a úzkym hruškovitým otvorom (apertura piriformis), vyčnievajúcim bradovým výbežkom (bradový hrboľ) a kapacitou prevyšujúcou 1 600 cm³ (táto mozgová kapacita spadá do variačnej šírky moderného človeka).