Človek gruzínsky

Opísali ho Leo Gabunia (iný prepis: Gabounia) a kolektív v roku 2002. Najstarší nález pochádza z roku 1991, jeho nálezcom bol David Lordkipanidze.

Holotypom druhu je nález D2600 (telo sánky dospelého jedinca, nájdené v roku 2000, oznámené v roku 2002). Paratypy formálne neboli stanovené. Ďalšie nálezy druhu sú (D znamená Dmanisi):

• D211 (robustná sánka podkovovitého tvaru s pomerne kolmou symfýzou a so všetkými 16 zubmi, nájdená v roku 1991, oznámená v roku 1995, vek 1,77 mil. BP)
• D2280 (úplná lebka (asi) muža, nájdená a oznámená v roku 1999, vek 1,77 mil. BP)
• D2282 (mozgová časť lebky (asi) muža, nájdená aj oznámená v roku 1999, vek 1,77 mil.)
• D2700 (úplná lebka (asi) ženy, nájdená v roku 2001, oznámená v roku 2002 [vo Wood 2011 je mylne uvedené že až v roku 2006])
• D2735 (čeľusť k nálezu D2700, nájdená v roku 2001, oznámená v roku 2002)
• D2724 (postkraniálne kosti k nálezu D2700, nájdené v roku 2001)
• D3160 (k nálezu D2700?, nájdené v roku 2001)

Thurzo 2010 spomína aj nález predpriehlavkovej kosti z roku 1997 a vyše tisíc kamenných nástrojov.

V roku 2005 boli oznámené ďalšie nálezy z rovnakej lokality a rovnakého veku, ktoré tentokrát autormi (Lordkipanidze et al.) opisu formálne neboli opísané ako Homo georgicus, ale iba ako „raný Homo“ (druhí ich radia napr. ako Homo sp. indet. alebo Homo erectus). Sú to nálezy D3444 (lebka dospelého jedinca) a D3900 (čeľusť k nálezu D344). Pozoruhodné je, že spoluautor pôvodného priradenia nálezov novému druhu Homo georgicus (a to nie len v roku 2005, ale aj neskôr) v súvislosti s nálezmi z Dmanisi hovorí namiesto o Homo georgicus už len o „ranom Homo“.

Podľa Cameron a Groves 2004 pod druh Homo georgicus možno patria aj nálezy patriace pod Homo antecessor.

Všetky spomínané nálezy jedincov z Dmanisi majú datovanie okolo 1,77 mil. BP (Wood 2011) alebo 1,8-1,75 (Thurzo 2010). V roku 2011 bolo oznámené, že nástroje z lokality sú staré 1,85 až 1,77 mil. BP. [1]

Taxón má podľa väčšiny autorov črty tak druhu Homo habilis (zrejme v širšom zmysle) ako aj druhu Homo ergaster (resp. Homo erectus). Aj autori, ktorý druh pôvodne opísali, ho považovali za prechod medzi druhmi Homo habilis a Homo rudolfensis na jednej strane a Homo ergaster na strane druhej.

Charakteristické znaky sú:

• výška 150 cm
• objem mozgovej časti lebky 600-800 cm3
• tenký nadočnicový val, nízke, dozadu ustupujúce čelo
• priečna kostná vyvýšenina na záhlaví

Veľa (asi väčšina) autorov Homo georgicus neuznáva ako samostatný druh a príslušné nálezy potom zaraďuje pod druhy:

• Homo ergaster alebo
• Homo erectus alebo
• Homo sp. indet. aff. Homo ergaster alebo
• Homo sp. indet. alebo
• Homo habilis v širšom zmysle (Cambridge Dictionary 2005, Thurzo 2010)
• „raný Homo“

Ak sa nálezy z Dmanisi zaradia pod Homo ergaster či Homo erectus, tak patria medzi najstaršie (ak nie rovno najstaršie) mimoafrické nálezy týchto druhov.

Z iného pohľadu nálezy z Dmanisi môžu svedčiť o tom, že sa človek, tam kde žili, vyvinul z druhu Homo habilis, ktorý už opustil Afriku (Afriku teda neopustil ako prvý druh Homo ergaster/erectus, ako sa obyčajne tvrdí, ale už Homo habilis).

Španielski veci najnovšie predpokladajú, že sa človek gruzínsky časom rozšíril do Európy a tam sa z neho vyvinul druh Homo antecessor. [2]

• Homo. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 136-138.
• Thurzo, M.: Evolúcia človeka, 1998
• Wood, B.: Wiley-Blackwell Encyclopedia of Human Evolution, 2011
• David W. Cameron, Colin P. Groves: Bones, stones, and molecules: "out of Africa" and human origins, 2004
• Mai, L. L. et al.: The Cambridge Dictionary of Human Biology and Evolution, 2005
• talkorigins.org
• NY Times