Holíčska svätyňa

Holíčska svätyňa (iné názvy: Holíčsky rondel (s megalitmi), ľudovo Holíčsky Stonehenge; zachovaná časť sa volá Lapidárium v Holíči, holíčske megality, holíčske menhiry) je archeologická lokalita v katastrálnom území mesta Holíč v okrese Skalica - rondel s megalitmi. Archeologická lokalita je sporná, pretože časť vedcov popiera existenciu rondelu a samotné megality (kamene) považuje za prírodné.

Lapidárium v Holíči

V roku 1988 bola v intraviláne mesta Holíč pri výstavbe sídliska SNP v priestore pod Kalváriou objavená praveká svätyňa. Súbor kultových kameňov z nej je v súčasnosti umiestnený v lapidáriu v parku administratívnej budovy Mestského úradu a Základnej umeleckej školy v Holíči. Vytvára tu zostavu  kamenných slnečných hodín. Vo verejnosti je známy najmä pod menom Holíčske Stonehenge, nakoľko mnohým pripomína práve túto svetoznámu anglickú pravekú stavbu.

Kamene z Holíčskej svätyne

Holíčska svätyňa bola tvorená deviatimi stavbami, ktoré boli umiestené na plochách zahĺbených pod úroveň terénu a boli obklopené hlbokými kruhovými priekopami, pričom komplex deviatich svätýň bol obohnaný jednou spoločnou kruhovou priekopou. Kamene v lapidáriu v počte 21 o rozmeroch do výšky 6,8m pochádzajú z jednej z týchto deviatich svätýň. V nej boli zoradené vo dvoch kruhoch, v ich strede bol najväčší kameň, v súčasnosti ústredný kameň v lapidáriu. Väčší kruh s 12 kameňmi mal priemer 23 metrov. V menšom kruhu sa nachádzalo 8 kameňov. Časť kameňov bola dekorovaná obrazmi nástrojov a mytologickými scénami.[1]

Kamene z Holíčskej svätyne

Praveké svätyne boli pôvodne často tvorené len priekopami a násypmi, ktorých účelom bolo oddeliť posvätné miesto od ostatného sveta. V západnej Európe sa tamojšie kultové miesta ohraničené kruhovými valmi a priekopami premenili na kultové miesta megalitického typu, teda na objekty doplnené veľkými kameňmi, často dopravenými z veľkej vzdialenosti. V strednej a východnej Európe je doteraz známy len jediný prípad takejto stavby a to v Holíči. Súbor kameňov z Holíčskej pravekej svätyne je navyše cenný tým, že na jeho jednotlivých kameňoch sa nachádzajú, žiaľ, dnes už z veľkej časti, z dôvodu nedostatočnej ochrany objektu, zničené kresby a plastiky, ktoré predstavujú rôzne nástroje, zvieratá a postavy ľudskej podoby. Tieto kresby a plastiky sú mimoriadne cenným kultúrnym dedičstvom a zdrojom poznatkov k pravekej mytológii. Doposiaľ boli skúmané najmä ich objaviteľom, ktorý o nich napísal niekoľko kníh.[2][3] O Holíčskej svätyni písalo viacero ďalších autorov v rôznych knižných publikáciách.[4][5][6][7]

Kamene z Holíčskej svätyne

V máji roku 2004 lokalitu navštívil na pozvanie ministerstva zahraničných vecí SR a Francúzskeho veľvyslanectva na Slovensku významný francúzsky špecialista na prehistóriu a megalitické pamiatky Charles-Tanguy Le Roux, ktorý potvrdil pravosť a správnosť zaradenia Holíčskej svätyne do okruhu stavieb megalitického typu. Charles-Tanguy Le Roux, vyštudoval archeológiu, je autorom mnohých výskumov a publikácii na tému megalitickej kultúry, najmä v neolite a poradcom pre ministerstvo kultúry v rámci pamiatok Carnacu a jeho okolia. Pozitívne sa k objavu svätyne vyjadrili viacerí skúsení slovenskí archeológovia, prof. Tatiana Štefanovičová v roku 2004 spolu so vtedajším veľvyslancom Francúzskej republiky na Slovensku pokrstila knihu PhDr. R. Iršu o Holíčskej svätyni „Kamene pradávneho času“.

Vek celého komplexu svätýň sa odhaduje na cca 5 500 rokov. Kresby na kameňoch sú podľa prof. Le Rouxa z Francúzskej akadémie vied datované najneskôr do doby železnej, pričom samotná kamenná kultová stavba je oveľa staršia.[8]

Lapidárium je na terajšom mieste voľne prístupné a navštevované stovkami návštevníkov zo zahraničia a veľkým počtom domácich turistov.