Hnutie 26. júla
Hnutie 26. júla (špan.: Movimiento 26 de Julio, skr. M-26-7) bola kubánska guerillová organizácia, ktorá na konci 50. rokov 20. st. pod vedením Fidela Castra uskutočnila revolúciu proti diktátorovi Fulgenciovi Batistovi.
Názov hnutia sa viaže k udalostiam z 26. júla 1953, keď skupina vyše 150 revolucionárov pod vedením právnika Fidela Castra uskutočnila ozbrojený útok na kasárne Moncada a Bayamo, pričom cieľom tejto akcie bolo spustenie povstania proti diktátorskému režimu Fulgencia Batistu. Útok sa skončil neúspešne a väčšina jeho účastníkov bola zabitá (len veľmi malá časť z nich zahynula priamo pri útoku, väčšinu zavraždili neskôr počas „výsluchov“ po zadržaní alebo vo väzniciach). Zvyšok účastníkov útoku, vrátane Fidela Castra a jeho brata Raúla odsúdili na dlhoročné tresty odňatia slobody vo väznici na Isla de Pinos (dnes Isla de Juventud – Ostrov mládeže).
Na upokojenie domácej situácie udelil v máji 1955 Batista väčšine svojich politických väzňov milosť, vrátane Castra a jeho útočníkov z Moncady. Castro bol už v tom čase v rámci protibatistovskej opozície veľmi populárny a 12. júna 1955 oficiálne založil Hnutie 26. júla. O necelý mesiac na to odišiel do exilu v Mexiku, kde začal formovať ozbrojenú vetvu hnutia, s ktorou plánoval vylodiť sa na Kube a spustiť revolúciu. Medzitým sa napriek policajnému prenasledovaniu a represiám rozrástlo Hnutie 26. júla aj priamo na Kube, obzvlášť vo veľkých mestách ako Havana či Santiago de Cuba, kde je jedným z popredných aktivistov hnutia Frank País (zavraždený Batistovou políciou 30. júla 1957).
Po spustení partizánskej vojny v decembri 1956 sa mnohí členovia hnutia pridali ku Castrovým povstalcom v horách (táto časť hnutia sa začala nazývať Ejército Rebelde), alebo pokračovali v odbojovej činnosti v mestských oblastiach (tzv. mestský front). Hoci obe vetvy hnutia úzko spolupracovali, nie vo všetkých otázkach dosiahli konsenzus a niekedy dochádzalo k rozporom. K takejto situácii došlo napr. v prípade generálneho štrajku z 9. apríla 1958, ktorý presadzoval mestský front, zatiaľčo Castro ho odmietal ako neefektívny. To sa ukázalo ako pravda a štrajk už v zárodku Batista brutálne potlačil.
Po víťazstve revolúcie v januári 1959 sa Hnutie 26. júla pod vedením F. Castra stalo najsilnejšou stranou v novej vláde a v júli 1961 sa spojilo s ďalšími organizáciami protibatistovského odboja, aby sa v r. 1965 pretransformovalo na Komunistickú stranu Kuby.
