Herseyho-Blanchardov model situačného vedenia

Herseyho-Blanchardov model situačného vedenia (Model stupňa zrelosti, Situačné vedenie (podľa Herseyho-Blancharda)) (z roku 1982) je situačný model štýlu vedenia.

Používa dve základné dimenzie zo základného výskumu Univerzity Ohio State (orientácia na vzťahy a orientácia na úlohy), ale na rozdiel od Blaka a Moutonovej ich opäť delí len dva stupne (namiesto deväť) – výsledkom je mriežka 2x2 - a zohľadňuje aj situáciu.

Situácia je v tomto modeli vyjadrená „stupňom zrelosti podriadeného vo vzťahu k jeho úlohe“, ktorý pozostáva z (a) technickej schopnosti podriadeného vykonávať úlohu ako aj (b) z jeho psychologickej zrelosti. Vysoký stupeň zrelosti sa prejavuje v sebavedomí, túžbe po podávaní výkonov a v holistickom nazeraní. Stupeň zrelosti môže nadobudnúť štyri hodnoty (SZ1 až SZ4).

Mriežka zostavená podľa tohto modelu ukazuje ako sa podľa autorov má meniť výber štýlu vedenia v závislosti od stupňa zrelosti podriadeného. V zásade platí, že podriadení s nízkym stupňom zrelosti si vyžadujú autoritatívny štýl vedenia a naopak. V priebehu vývoja podriadeného sa teda v rámci mriežky štýl vedenia má postupne meniť sprava dole smerom nahor a potom vľavo nadol (od SZ1 do SZ4).

Mriežka:

„Participating“- participatívny štýl SZ3	„Selling“ - integrujúci štýl SZ2
„Delegating“ - delegujúci štýl SZ4	        „Telling“ - autoritatívny štýl SZ1

(y-ová os: orientácia na vzťahy; x-ová os: orientácia na úloh)

Jednotlivé štýly (zoradené postupne podľa vývoja stupňa zrelosti podriadeného):

• Telling – autoritatívny štýl: Nadriadený jednoznačne stanovuje činnosť aj časový okamih činnosti podriadeného (ako vo vojne). Štýl je vhodný pre podriadeného s nízkym stupňom zrelosti.
• Selling – integrujúci štýl: Nadriadený sa snaží zohľadniť názory podriadeného a snaží sa podriadenému svoje návrhy „predať“, rozhoduje však sám. Štýl je vhodný pre stredne zrelého podriadeného.
• Participating – participatívny štýl: Nadriadený aj podriadený sa rovnako podieľajú na rozhodnutí. Štýl je vhodný pre vyspelejšieho stredne zrelého podriadeného.
• Delegating – delegujúci štýl: Nadriadený sa takmer vzdáva vedenia a prenechá rozhodovanie podriadenému. Štýl je vhodný pre zrelého podriadeného.

Autori všetky štýly vedenia v zásade považujú za vhodné v závislosti od zrelosti podriadeného, ale predsa len štýl delegating považujú za najlepší (hoci neuvádzajú prečo). V tomto teda ide o presný opak názoru vyjadreného v mriežke podľa Blaka a Moutonovej. Ďalej autori od nadriadeného požadujú, aby:

• pre každú jednotlivú činnosť stanovil stupeň zrelosti svojho podriadeného a podľa toho prispôsobil štýl vedenia (a teda ovládali všetky štýly vedenia)
• sa snažil výcvikom a školeniami zlepšovať stupeň zrelosti podriadeného