Hérofilos z Chalkédónu

Hérofilos z Chalkédónu alebo Herofilos z Chalkedonu v Bithýnii (* 335 pred Kr. – † 280 pred Kr.) bol grécky lekár, predstaviteľ lekárskej školy v Alexandrii (približne 300 pred Kr.).

Alexander Veľký v 4. storočí pred Kr. založil v delte Nílu v Egypte mesto, nazvané po ňom Alexandriou, ktoré sa stalo ústredím vzdelanosti vo východnej časti Stredozemného mora. Grécki lekári tu založili školu, ktorej najvýznamnejším predstaviteľom sa stal Herophilos.

Ďalší pokrok lekárskeho poznania nevyhnutne závisel na dokonalejšom poznaní stavby tela. Aj keď pitvy zvierat priniesli nové poznatky, predsa na rozvoj medicíny nestačili.

Herophilos bol prvý lekár, ktorý začal pitvať ľudské telo. Táto odvaha sa mu vyplatila, lebo prvý poznal, že nervy súvisia s mozgom a miechou, črevá s miazgovými cievami. Zistil tiež spojenie medzi okom a mozgom pomocou zrakového nervu. Pomenoval mnohé orgány, napríklad dvanástnik, zistil, že srdce pracuje v dvoch dobách - stiahnutí a ochabnutí. Tep začal počítať pomocou vodných hodín. Vďaka zručnosti, získanej pri pitvách, stal sa aj dobrým chirurgom a pôrodníkom.

Napísal 15 spisov, v ktorých tvrdil, že život ovládajú 4 sily - vyživovacia, sídliaca v pečeni, zahrievacia a cítiaca v srdci a mysliaca v mozgu.

Venoval sa cieľavedome anatómii, ktorá sa vtedy už mohla opierať o pitvu, niekedy vraj dokonca o vivisekciu na zločincoch. Mozog chápal ako nastroj duše, opísal ho, ako aj mozgové blany a prvý presne rozlíšil nervy od cievneho systému. Zdokonalil v lekárskej praxi diagnózu a prognózu a najmä rozpoznal význam tepu pre stanovenie diagnózy.