Henry Duméry

Po štúdiu filozofie u Maurice Blondela vyučoval na College Stanislas v Paríži, od roku 1950 pracoval v CNRS, od roku 1959 prednášal filozofiu a sociológiu na univerzite v Caen a na Univerxité Paris X – Nanterre v Nanterre pri Paríži.

Venoval sa fenomenológii, filozofii náboženstva, vzťahom medzi židovstvom a kresťanstvom a dielu M. Blondela a sv. Bonaventuru. Vydal viac ako 25 monografií, niektoré boli preložené i do iných jazykov.

• Blondel et la religion (Blondel a náboženstvo). Paris: PUF 1954
• Philosophie de la religion (Filozofia náboženstva) I./II. Paris: PUF 1957
• Le problème de Dieu en philosophie de la religion (Problém Boha vo filozofii náboženstva). Paris: Desclée 1957
• La foi n'est pas un cri (Vira nie je výkrik), Tournai: Casterman 1957
• Phénoménologie et religion (Fenomenológia a náboženstvo). Paris: PUF 1962
• Saint Bonaventure. Itinéraire de l'esprit vers Dieu (Svätý Bonaventúra. Cesta ducha k Bohu). 7. vyd. Paris: Vrin 1994.[1]

1. IdRef

• Filosofický slovník. Olomouc: FIN 1998. Heslo Duméry, str. 95.
• R. Firmin de Brabander, Religion and human autonomy: Henry Duméry's philosophy of christianity. The Hague: M. Nijhoff 1972

• Bibliografie H. Duméryho na IdRef

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Henry Duméry na českej Wikipédii.