Henrich II. (Svätá rímska ríša)

Bol synom bavorského vojvodu Henricha II. ktorého nástupcom sa stal v roku 995. Od raného detstva mal úzke styky s cirkvou a dostal výchovu v katedrálnej škole v Hildesheime. Okolo roku 1000 sa oženil s Kunhutou, dcérou luxemburského grófa Siegfried I.

Rímskym kráľom sa stal po smrti svojho bratranca z druhého kolena cisára Otta III. aj napriek silnej internej opozícii. Kráľom bol korunovaný 7. júna 1002 v Mainzi. Jedným z jeho radcov bol svätý Gothard.[1]

Jeho vládu poznamenali najmä spory s posilneným poľským štátom, s ktorým bojoval už od roku 1003. Nepriateľstvo s Boleslavom Chrabrým bolo ukončené v roku 1018 budyšínským mierom, ktorým Poľsko získalo nezávislosť na cisárovi, držbu ríšskych lén Milska a Lužice a tiež Moravy. Naopak sa Henrichovi podarilo využiť slabosti českého štátu na prelome tisícročia; v novembri 1002 prijal Vladivoj české krajiny od cisára ako léno a posilnil tak väzbu Čiech na ríšu.

Henrichovym heslom bolo Restauratio imperii francorum - obnovenie franskej ríše, vzdal sa snahy o podrobenie všetkých štátov moci cisára a usiloval o posilnenie moci najmä na území za Alpami. Významnú úlohu zohral vo vzťahoch štátu a cirkvi. V rozvoji cirkevnej správy podporoval biskupov proti mníšskym rádom a pomáhal im získať svetskú vládu nad rozsiahlymi územiami. Presadzoval celibát kňazov a dbal na nededičnosť cirkevných úradov. V roku 1007 zriadil spolu so svojou manželkou biskupstvo v Bambergu, ktorý si tiež zvolil za svoje cisárske sídlo.

V rokoch 1013 - 1014 sa zdržiaval v Taliansku a 14. februára 1014 ho v Ríme korunoval pápež Benedikt VIII. na cisára.

So svojou manželkou Kunhutou nesplodil žiadne deti, podľa neskoršej legendy manželia údajne zložili sľub cudnosti. Zomrel po dlhšej chorobe 13. júla 1024 na falci Gron (zaniknutá falc v oblasti dnešného mesta Göttingen).

V roku 1146 bol vyhlásený za svätého. Roku 1200 bola kanonizovaná aj jeho manželka Kunhuta.

1. http://www.heiligenlegenden.de/literatur/bavaria-sancta/vierter-abschnitt/gotthard/home.html

• BROOKE, Christopher. Evropa středověku v letech 962-1154. [s.l.] : [s.n.], 2006. ISBN 80-7021-831-2.
• BUBEN, Milan M.. Svatí spojují národy : portréty evropských světců. [s.l.] : [s.n.], 1995. ISBN 80-85846-00-4.
• DVORNÍK, František. Zrod střední a východní Evropy : mezi Byzancí a Římem. Preklad Petr Slunéčko. V českém jazyce vyd. 1. Praha : Prostor, 1999. 525 s. (Obzor; zv. 21.) ISBN 80-7260-005-2.
• KELLER, Hagentitul=Otoni. Jindřich I. Ptáčník, Ota I., II., III., Jindřich II. [s.l.] : [s.n.], 2004. ISBN 80-7021-733-2.
• Z MERSEBURKU, Dětmar. Kronika. [s.l.] : [s.n.], 2008. ISBN 978-80-257-0088-4.
• RAPP, Francis. Svatá říše římská národa německého. Od Oty Velikého po Karla V. [s.l.] : [s.n.], 2007. ISBN 978-80-7185-726-6.
• SCHNEIDMÜLLER, Bernd. Die deutschen Herrscher des Mittelalters : Historische Porträts von Heinrich I. bis Maximilian I. [s.l.] : [s.n.], 2003. ISBN 3-406-50958-4. (německy)
• SCHNITH, Karl Rudolf. Mittelalterliche Herrscher in Lebensbildern : von den Karolingern zu den Staufern. [s.l.] : [s.n.], 1990. ISBN 3-222-11973-2. (německy)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Henrich II. (Svätá rímska ríša)

• Henrich II. na vitráži (14. storočie)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jindřich II. na českej Wikipédii.