Hendrik Petrus Berlage
Hendrik Petrus Berlage (* 21. február 1856 – † 12. august 1934) bol vplyvný holandský architekt a predstaviteľ individualistickej moderny.
| Hendrik Petrus Berlage | |||
 | |||
| Dielo | |||
|---|---|---|---|
| Osobné informácie | |||
| Narodenie | 21. február 1856 | ||
| Amsterdam, Holandsko | |||
| Úmrtie | 12. august 1934 (78 rokov) | ||
| Haag, Holandsko | |||
| Odkazy | |||
 (multimediálne súbory na commons) | |||
| |||
Život
Hendrik Petrus Berlage sa narodil v Amsterdame. Po strednej škole študoval architektúru na Zürišskom inštitúte technológií, kde sa dostal do kontaktu s myšlienkami architektov Gottfrieda Sempera a Eugèna Viollet-le-Duca. Semperov vplyv sa odzrkadlil hlavne v Berlageho tradičnom konštrukčnom štýle. V roku 1880 založil v Holandsku firmu s Theodorom Sandersom, s ktorým pracoval na reálnych aj utopických návrhoch v neorenesančnom štýle.
Berlage ako nezávislý architekt
Od roku 1889 Berlage začína pracovať samostatne. Najprv navrhuje prevažne v tradičnom neoštýle (Kalverstraat, Amsterdam), ale čoskoro začína experimentovať s myšlienkami racionalizmu a jugendstilu. Špeciálne sa to prejavilo v návrhoch pre poistnú spoločnosť Nederlanden z roku 1845, pre ktorú pracoval ako hlavný architekt. Takto sa dostal k návrhu Amsterdamskej burzy. Politicky sa hlásil k sociálno-demokratickým myšlienkam. Jeho poslednou stavbou, ktorú sám označil ako najlepšiu, je Mestské múzeum v Haagu.
Racionalizmus
Od konca 19.teho storočia hral racionalizmus dôležitú úlohu pri navrhovaní v architektúre. V Berlageho pôdorysoch sa to odzrkadlilo navrhovaním nezdobených stien a používaním hladkého kameňa v akcentujúcich bodoch. Berlageho burza v Amsterdame je najdôležitejšou prácou svojho obdobia pretože znamenala začiatok modernej architektúry v Holandsku. Štýl stavby ovplyvnil architektov ako Tjeerd Cuipers a A. J. Kropholler. Berlageho teórie inšpirovali väčšinu holandských modernistov vrátane skupiny De Stijl, Amsterdamskej školy a Nových objektivistov.
Americké vplyvy
Počas návštevy v Spojených štátoch v roku 1911 sa Berlage zoznámil s tvorbou Franka Lloyda Wrighta. Po tejto navšteve sa až dokonca kariéry objavuje v Berlageho tvorbe americký vplyv.
Syntéza umení
Najcharekterisickejšou črtou Berlageho diela je ža návrhy sú postavené na základe idey syntézy umení, harmónie medzi hudbou, poéziou, drámou a maľbou. Typickým príkladom je práve Berlageho burza v Amsterdame.
Diela
Veľa Berlageho diel sa nachádza v Amsterdame. Zaujímavými projektami, okrem burzy, sú rozvojový plán pre južnú časť Amsterdamu (Plan zuid), Berlageho most a námestie Mercatorplein. Taktiež pracoval v Haagu. Tu postavil stavbu Nederlanden z roku 1845 a zónu Laakkwartier. Kostol katolíckej vedy v Haagu je jediným kostolom, ktorý navrhol. V roku 1914 Berlage navrhol lovecký zámoček Saint Hubertus pre manželov Kröller-Müllerových v oblasti národného parku De Hoge Veluwe. Berlageho poslednou prácou je mestské múzeum v Haagu. Ďalšou zaujímavou prácou je mestský dvojdom v Usquerte v provincii Groningen prirovnávaný k centrálnej stanici. Takmer všade Berlage navrhoval taktiež nábytok, v duchu syntézy umení.
Zdroje
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hendrik Petrus Berlage na holandskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
- Modern European Architecture Museum Životopis a diela Berlageho
- Haas, F.: Architektura 20. století, Praha 1978.
- Kol. autorov: Het Nieuwe Bouwen – Voorgeschiedenis/Previous History, Delft 1982.
- Moravanszky, A.: Die Erneuerung der Baukunst – Wege zur moderne in Mitteleuropa 1900 – 1940, Wien 1988.
- Frampton, K.: Studies in Tectonic Culture – The Poetics of Constructionin Nineteenth and Twentieth Century Architecture, Chicago 1995.