Heinrich Lenz
Heinrich Friedrich Emil Lenz (* 12. február 1804, Tartu (Dorpat), územie dnešného Estónska – † 10. február 1865, Rím) bol nemecký fyzik, ktorý v roku 1833 sformuloval Lenzov zákon.
| Heinrich Lenz | |||
| nemecký fyzik | |||
 | |||
| Narodenie | 12. február 1804 Tartu, Estónsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 10. február 1865 (60 rokov) Rím, Pápežský štát | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Po skončení strednej školy v roku 1820 začal študovať teológiu, ale neskôr sa rozhodol pre chémiu a fyziku, ktorú študoval na univerzite v Tartu.
Neskôr cestoval s Ottom von Kotzebuem (na jeho tretej expedícii) po svete v rokoch 1823 až 1826. Na ceste študoval klimatické podmienky a fyzikálne vlastnosti morskej vody.
Po ceste začal pracovať na univerzite v Sankt Petersburgu, kde neskôr pôsobil ako dekan katedry matematiky a fyziky od roku 1840 do roku 1863. V roku 1831 začal študovať elektromagnetizmus.
Okrem zákona pomenovaného podľa neho, Lenz tiež nezávisle objavil Joulov zákon v roku 1842. Aby sa ocenilo jeho úsilie na tomto probléme, ruskí fyzici vždy používajú názov Joule-Lenzov zákon.
Navrhol galvanometer z ľahkého kovu, ktorý bol ovinutý 72 otáčkami veľmi tenkého drôtu.
Zomrel v Ríme 10. februára 1865 na mŕtvicu.