Hamza

Z hľadiska výslovnosti je to hlasivková záverová nehlasná spoluhláska.

Hamza je písmeno (ء) arabského písma.

Má zvláštne postavenie, pretože sa nepokladá za samostatnú spoluhlásku, aj keď sa prakticky tak správa. Pokladá sa niekedy za spoluhláskovú formu písmena ا - alif. Môže stáť na začiatku, v strede alebo na konci slova. Hamza sa zapisuje buď samostatne alebo usadená nad (alebo pod) pomocné písmeno, ktorým môže byť

• ا - alif
• ﻭ - wáw
• ى - já ale bez bodiek pod písmenom.

Tieto písmená sa potom nazývajú nositeľ:

• ا +‎ ء →‎ أ alebo إ
• ﻭ +‎ ء →‎ ؤ
• ى +‎ ء →‎ ئ

Na začiatku slova je nositeľom pre hamzu vždy písmeno alif. V tomto prípade nasledujúca krátka samohláska určí, či sa hamza usadí nad alif (أ) alebo pod ʾalif (إ):

• ا +‎ ءَ →‎ أَ [ʾa-]
• ا +‎ ءُ →‎ أُ [ʾu-]
• ا +‎ ءِ →‎ إِ [ʾi-]

Moderný pravopis určuje, že aj v nevokalizovanom texte (bez samohláskových značiek) sa má hamzaẗ nad, alebo pod písmenom ʾalif vždy zapisovať. V praxi sa je však možné stretnúť s textom, kde hamzaẗ zapísaná nie je a na začiatku slova nájdeme iba samotný ʾalif.

• أَ [ʾa-] →‎ أ →‎ ا
• أُ [ʾu-] →‎ أ →‎ ا
• إِ [ʾi-] →‎ إ →‎ ا