Halový jav
Halový jav alebo halo je optický úkaz, ktorý vzniká odrazom či priechodom slnečných alebo mesačných lúčov drobnými ľadovými kryštálmi v atmosfére. Aby došlo k vzniku týchto úkazov, je potrebné, aby kryštáliky ľadu mali tvar šesťbokej doštičky alebo hranolu. Halové javy najčastejšie zbadáme, ak oblohu z väčšej časti pokrývajú oblaky typu cirrostratus.
Dejiny
Halové javy ako prvý opísal a pomenoval Aristoteles už v 4. storočí pr. Kr. Fyzikálne výklad týchto javov pochádza od R. Descarta a prvú súbornú teóriu spísal ďalší francúzsky fyzik Edme Mariotte.
Diamantový prach
Za chladných zimných nocí alebo dní môžu halové javy vzniknúť aj na kryštálikoch v prízemnej vrstve ovzdušia. Ak je vlhkosť dostatočne vysoká a teplota sa pohybuje pod bodom mrazu, môžu prechladené kvapky za prítomnosti kryštalizačných jadier transformovať na ľadové kryštály o tvare šesťbokého stĺpika alebo doštičky a spôsobiť tak za prítomnosti svetla halové javy.
Druhy halových javov
- 6° halo
- 9° halo (Van Buijsenovo halo)
- 12° halo
- 18° halo (Rankinovo halo)
- 20° halo (Burneyovo halo)
- 22° halo (malé halo) – najobvyklejšie
- 23° halo (Barkowovo halo)
- 24° halo (Dutheilovo halo)
- 35° halo (Feuilleeovo halo)
- 46° halo (veľké halo)
- Spojené dotykové oblúky
Galéria
Halové javy na južnom póle
Parhélium (vedľajšie Slnko)
Malé halo okolo Mesiaca
Pozri aj
- Dúha
- Lom svetla
- Odraz svetla
- Disperzia svetla
Externé odkazy
- Úvod k halovým javom na stránkach Astro.cz
- Diamantový prach na stránkach atoptics.co.uk
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Halové jevy na českej Wikipédii.