Giles Gilbert Scott
Sir Giles Gilbert Scott (* 9. november 1880 - † 9. február 1960) patrí medzi najvýznamnejšie mená anglickej architektúry 20. storočia. Dokázal zlúčiť tradíciu s modernosťou a preniesť industriálne štruktúry do sakrálnej architektúry. Preslávil sa najmä nezabudnuteľným dizajnom londýnskej červenej telefónnej búdky.
Biografia
Narodil sa 9. novembra v roku 1880 ako jedno zo šiestich detí architekta Georga Gilberta Scotta. V roku 1899 sa začína jeho architektonické vzdelávanie a už v roku 1902 sa zapojil do architektonickej súťaže o návrh anglikánskej katedrály v Liverpoole. O dva roky neskôr sa stal členom R.I.B.A a v roku 1914 sa oženil s Louise Wallbank Hughesovou. Počas prvej svetovej vojny slúžil ako dôstojník a inšpektor konštrukcií obrany. V roku 1924 vyhral súťaž Kráľovskej komisie výtvarného umenia pre návrh dizajnu telefónnej búdky centrálnej pošty. Giles Scott sa stal prezidentom Kráľovského inštitútu britských architektov a v roku 1925 získal zlatú medailu. Bol taktiež pasovaný za rytiera. Zomrel na rakovinu pľúc 9. februára v roku 1960.
Tvorba
Giles Gilbert Scott sa už ako 22-ročný dostal do druhého kola architektonickej súťaže o návrh novej anglikánskej katedrály v Liverpoole. Avšak pre svoj nízky vek, neskúsenosť a rímskokatolícku vieru sa nemohol stať víťazom. Jeden z porotcov, G.F. Bodley ponúkol mladému Scottovi kompromis spočívajúci v spolupráci. Toto spojenie však nebolo šťastným rozhodnutím. Po smrti Bodleyho v roku 1907 Giles Scott katedrálu prestaval. Neskôr sa stal konzultantom na projekte elektrárne Battersea, ktorá sa stala obdivovanou stavbou Londýna.
Tento anglický architekt a dizajnér nebol extrémnym tradicionalistom ani modernistom. Bol zástancom tzv. „strednej línie“. Jeho dizajn je skôr intuitívny ako racionálny. Podľa Gilesovej schémy bola prestavaná aj vojnou zničená snemovňa. Prestavba sledovala rozhodnutie parlamentu vrátiť snemovňu do pôvodnej podoby. Spolu s jeho mladším bratom Adrianom a konzultačným inžinierom Oscarom Faberom sa mu podarilo vytvoriť harmonický objekt, ktorý sa zároveň odlišuje od okolitej architektúry Barryho, či Pugina. Veľký význam pre Londýn mala aj ďalšia Scottova realizácia. Bola ňou elektráreň Bankside na južnom brehu Temže oproti katedrále sv. Pavla. Autor na stavbe demonštroval, že i priemyselné stavby môžu byť úžasné budovy tzv. „katedrály sily“. Táto tehlová elektráreň odráža Scottovu generáciu zaujímajúcu sa o vznešené monumenty a starovek. Elektráreň bola dokončená v roku 1960, no nemala dlhý život. Na jej konverziu sa podujali švajčiarski architekti Herzog & de Meuron. Dnes je galériou moderného umenia (Tate Gallery of Modern Art).V povojnových rokoch Giles Scott pokračoval v navrhovaní kostolov. Hoci navonok konzervatívnych, jeho záujem prechádza k expresívnym vnútorným štruktúram. Jeho posledným dielom bol rímskokatolícky kostol Krista Kráľa v Plymouth. Na jeho detailoch pracoval i v nemocnici, kde nakoniec zomrel.
Ďalšie diela
- 1906 - výstavba prvého z mnohých kostolov – kostol Zvestovania Panny Márie v Bournemouth
- 1914 - rímskokatolícky kostol v Sheringham
- 1916 - kostol Panny Márie v Norfleet
- 1923 - Memorial Court hall, Cambridge
- 1928 - rímskokatolícky kostol v Ashford
- 1933 - kostol anglikánskej cirkvi v Golders Green
- 1934 - univerzitná knižnica v Cambridge
- 1937 - Waterloo Bridge v Londýne
- 1946 - univerzitná knižnica v Oxforde
- 1953 - kostol sv. Leonarda v Hastings