Gdanský školský samovražedný incident

Gdanský školský samovražedný incident sa odohral, keď 21. októbra 2006 študentka gymnázia Ania Halmanová spáchala vo veku 14 rokov samovraždu po tom, ako sa pred očami celej triedy stala terčom[1] šikanovania zo strany svojich piatich spolužiakov. Je jednou z vyše 300 detí, ktoré spáchajú v Poľsku samovraždu každý rok.[2] Jej smrť odštartovala podľa Bożeny Aksamit a Piotra Głuchowski jeden zo škandálov novodobého poľského školstva[3] a poskytla Romanovi Giertychovi priestor na presadzovanie radikálnej školskej reformy.[4]

Pravdepodobná príčina samovraždy

Podľa svojich spolužiakov i rodičov bola Ania mimoriadne hanblivé dievča. Nezanechala žiadny vysvetľujúci list na rozlúčku, no policajné vyšetrovanie odhalilo, že v piatok 20. októbra 2006 dievčinu počas vyučovacej hodiny (keď učiteľka poľštiny odišla na viac ako 20 minút preč) štyria spolužiaci pred zrakom celej triedy obťažovali, strhávali z nej časti odevu, ohmatávali ju a predstierali, že ju znásilňujú. Piaty z nich minimálne časť deja nahral na mobil a sľúbil Anie, že všetko nahrá na internet. Niektoré spolužiačky sa pokúšali Anie zastať, ale márne. Dievča nakoniec ušlo domov a neskôr oznámila spolužiačke, že sa do školy už nevráti. V sobotu spáchala samovraždu a v ten istý deň ju našla jej matka. Podľa svedectva niektorých študentov ju útočníci nenapadli prvýkrát, ale znepríjemňovali jej život údajne odvtedy, ako odmietla s jedným z nich chodiť, nikdy však nemalo ísť o nič závažné.

Samovraždy detí v Poľsku

V Poľsku spácha každý rok takmer 5 000 ľudí samovraždu. Z toho sú takmer 8 % deti. Napríklad po samovražde 21. októbra 2006 pri Gdaňsku sa obdobný prípad stal niekoľko dní po tom v Krakove.[5][6] Súvisí to so všeobecnou atmosférou násilí na školách v Poľsku.[7]

Pohľad na Aninu samovraždu

Niektorí študenti z Gymnázia č. 2 aj ich rodičia, ako aj obyvateľ dediny, z ktorej Ania aj útočníci pochádzali, označili správanie študentov za bežné detské dobiedzanie a útočníkov za nevinné deti, ktoré nemajú byť trestané za to, že dievča neunieslo bežnú zábavu, respektíve, že si možno vzalo život z úplne iných pohnútok, pretože taká udalosť nemohla byť pre psychicky vyrovnané dievča dôvodom na samovraždu. Niektorí z nich kritizovali gdanského arcibiskupa Tadeusza Gocłowského za to, že pri príhovore počas pohrebu označil dievča za obeť dohnanú k samovražde, a súd, že nariadil dotyčných chlapcov umiestniť na tri mesiace do nápravného zariadenia pre mladistvých.

Prepustenie chlapcov najprv odporučila dokonca aj rodina Anie, ktorá pôvodne prijala argumentáciu svojho najbližšieho okolia, no svoj postoj zmenila, keď si mohla pozrieť film, ktorý nahral jeden z násilníkov. Ten ho síce zmazal hneď, ako sa dozvedel, že dievča spáchalo samovraždu, ale policajným technikom sa ho po niekoľkomesačnom úsilí podarilo (celý alebo len sčasti) obnoviť. Obhajcovia a rodičia obvinených chlapcov tvrdia, že na ňom niet scény, ktorá by zodpovedala sexuálnemu útoku, že ide len o detské vylomeniny a hašterenie, no matka Anie to vidí inak: „Nikdy neodpustím tým, ktorí ju dohnali k smrti. Bože, tak ju ponížili. Prečo mi nič nepovedala?“ Potom dodala, že až dosiaľ chlapcov bránila, pretože neverila, že by jej boli schopní niečo také urobiť (všetci pochádzali z rovnakej časti dediny, jeden z nich bol dokonca Aniin bratranec).[8]

Veľa komentátorov a psychológov vyjadrilo názor, že z Aniinho pohľadu ako aj z psychologického hľadiska musela celá situácia vyznieť rovnako, ako keby ju znásilnili naozaj. Stalo sa to verejne pred celou triedou a minimálne časť z toho bola natočená na mobil a dievča malo reálny dôvod báť sa zverejnenia nahrávky aj ďalšieho pokračovania v nasledujúcich dňoch, čo muselo jej traumu logicky znásobiť. Psychológ a novinár Piotr Pacewicz otvorene napísal: „Bolo to znásilnenie. Možno predstierané, ale v skutočnosti sa ničím nelíšilo od skutočného. A následky – poníženie a emocionálne zranenie Anie – sa ukázali byť natoľko závažné, že sme všetci zaplatili tú najvyššiu cenu: dievča sa zabilo.“[9]

Cirkevný pohreb Anii viedol osobne gdanský arcibiskup Tadeusz Gocłowski, ktorý ju označil za obeť dohnanú k samovražde.[10]

Dôsledky

Smrť študentky vyvolala efekt Wertera,[11] vlnu samovrážd detí.[12] Podľa Bożeny Aksamit a Piotra Głuchowski samovražda Anie vyvolala obrovský škandál, na ktorý poľský minister školstva Roman Giertych zareagoval návrhom rozsiahlych reforiem, ktorých úlohou bolo posilniť právomoci učiteľov a zosilniť dohľad nad žiakmi a ich disciplínou.[4] Aniin prípad a s ním súvisiace odhalenia mu poskytli výraznú podporu na ich uskutočnenie.

Novinári vykonali aj celú plejádu rozhovorov so študentmi a zistili, že obťažovanie a napádanie študentiek je na niektorých stredných školách pomerne rozšírené a neriešené, že dokonca aj niektoré študentky ho považujú za akúsi súčasť tvrdého školského prostredia, s ktorou sa jednoducho musia akosi vyrovnať.[chýba zdroj]

Referencie
  1. pomorze.naszemiasto.pl
  2. prawy.pl
  3. gazetawyborcza.pl
  4. BBC news
  5. zpravy.idnes.cz
  6. dziennik.krakow.pl
  7. serwisy.gazeta.pl
  8. Mama Ani: Nigdy nie wybaczę oprawcom mojej córki - dziennik.pl
  9. Piotr Pacewicz: Ania zostala sama, Gazeta Wyborcza, 25. októbra 2006 - gazetawyborcza.pl
  10. wiadomosci.wp.pl
  11. hotnews.pl
  12. gazetawyborcza.pl

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.