Gaussova krivka
Gaussova krivka veľmi úzko súvisí s pojmom normálne (alebo Gaussovo) rozdelenie pravdepodobnosti. Charakterizuje rozloženie výsledkov meraní vzhľadom na referenčnú hodnotu.
Je funkciou len dvoch premenných: priemeru a štandardnej odchýlky.
Vzťah opisujúci Gaussovu krivku
- g(x) - funkcia premennej x, ktorej grafom je Gaussova krivka
- - štandardná odchýlka
Predpoklady použiteľnosti
- veľký počet meraní a s tým spojený veľký počet elementárnych chýb.....v prípade malého počtu nie je, alebo je len ťažko možné rozhodnúť o platnosti ďalších predpokladov
- výber vzorky adekvátnej skúmanému javu
- zaručenie nezávislosti meraní, prípadne odstránenie faktorov jednostranne vplývajúcich na jav
Gausov zákon chýb
- pravdepodobnosť výskytu kladnej a zápornej chyby určitej veľkosti je rovnaká
- pravdepodobnosť výskytu náhodných chýb je funkciou ich veľkostí, pričom pravdepodobnosť výskytu malých chýb je väčšia ako pravdepodobnosť výskytu veľkých chýb
- pravdepodobnosť výskytu náhodnej chyby za určitou hranicou je prakticky nulová
Využitie
Vo všetkých vedných disciplínach s podporou matematiky dokážeme pomocou Gaussových predpokladov filtrovať alebo analyzovať výsledky meraní a výskumov.
Ukazuje sa, že pri dodržaní vyššie uvedených predpokladov každý náhodný dej vykazuje svoje správanie podľa Gaussovho rozdelenia.
Príklady:
- sociologické výskumy, predvolebné odhady a pod.
- rozloženie dier po guľkách pri streľbe na terč
- meranie vzdialenosti využitím laserového svetla
- rozoznávanie očakávaného javu od náhodných
Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.