Gaussova krivka

Gaussova krivka veľmi úzko súvisí s pojmom normálne (alebo Gaussovo) rozdelenie pravdepodobnosti. Charakterizuje rozloženie výsledkov meraní vzhľadom na referenčnú hodnotu.
Je funkciou len dvoch premenných: priemeru a štandardnej odchýlky.

Hustota normálneho rozdelenia pravdepodobnosti

Vzťah opisujúci Gaussovu krivku

  • g(x) - funkcia premennej x, ktorej grafom je Gaussova krivka
  • - štandardná odchýlka

Predpoklady použiteľnosti

  • veľký počet meraní a s tým spojený veľký počet elementárnych chýb.....v prípade malého počtu nie je, alebo je len ťažko možné rozhodnúť o platnosti ďalších predpokladov
  • výber vzorky adekvátnej skúmanému javu
  • zaručenie nezávislosti meraní, prípadne odstránenie faktorov jednostranne vplývajúcich na jav

Gausov zákon chýb

  • pravdepodobnosť výskytu kladnej a zápornej chyby určitej veľkosti je rovnaká
  • pravdepodobnosť výskytu náhodných chýb je funkciou ich veľkostí, pričom pravdepodobnosť výskytu malých chýb je väčšia ako pravdepodobnosť výskytu veľkých chýb
  • pravdepodobnosť výskytu náhodnej chyby za určitou hranicou je prakticky nulová

Využitie

Vo všetkých vedných disciplínach s podporou matematiky dokážeme pomocou Gaussových predpokladov filtrovať alebo analyzovať výsledky meraní a výskumov.

Ukazuje sa, že pri dodržaní vyššie uvedených predpokladov každý náhodný dej vykazuje svoje správanie podľa Gaussovho rozdelenia.

Príklady:

  • sociologické výskumy, predvolebné odhady a pod.
  • rozloženie dier po guľkách pri streľbe na terč
  • meranie vzdialenosti využitím laserového svetla
  • rozoznávanie očakávaného javu od náhodných

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.