Gaston Lachaise
Gaston Lachaise (* 8. máj 1882, Paríž – † 10. október 1935, New York) bol významný francúzsky sochár, pôsobiaci v USA.
Sochárstvo vyštudoval vo Francúzsku, kde aj začala jeho umelecká kariéra. V rokoch 1899 – 1903 vystavoval na parížskych Salónoch, väčšinu svojho tvorivého života ale prežil v Spojených štátoch.
Medzi rokmi 1901 – 1903 stretol Lachaise francúzsko-kanaďanku Isabel Dutaud Nagle, ktorá bola od neho o desať rokov staršia, v tom čase vydatá s jedným synom. Rozvinul sa medzi nimi hlboký milostný vzťah, Lachaise kvôli nej opustil Paríž, zriekol sa začínajúcej kariéry a nasledoval ju do USA. Počas celého života mu bola Isabel, s ktorou sa 25. júna 1917 v New Yorku oženil, hlavnou inšpiráciou.
Tvoril najmä ženské akty z lešteného bronzu alebo kameňa, ktoré mali monumentálne rozmery. Je však aj autorom plastík zvierat a reliéfov na verejných budovách v New Yorku (Rockefellerovo centrum).
Lachaisova najslávnejšia práca Stojaca žena (1932), zmyselný ženský akt s točitými, kužeľovitými končatinami, je typickým príkladom jeho tvorby. Bol tiež známy aj ako znamenitý maliar portétov. Je autorom búst slávnych umelcov a slávnych literárnych osobností, akými boli John Marin, Marianne Mooreová a E. E. Cummings.
V modernom sochárstve reprezentuje Lachaisova tvorba klasickú líniu, ktorou sa vyznačovala tvorba iného francúzskeho sochára A. Maillola.