Ganéša
Ganéša alebo Ganéš (menej presne: Ganeša alebo Ganeš; v sanskrite Ganéša) je syn boha Šivu, indického boha ničiteľa zo svätej trojice Trimúrti (Brahma, Višnu, Šiva), ale zároveň aj synom spoločníčky boha Šivu – Párvatí, ktorá ho podľa jednej legendy stvorila kvôli samote, keďže jej spoločník Šiva bojoval s démonmi a bol dlho preč.
Keď sa Šiva vrátil z bojiska, Ganéša ho nechcel pustiť k matke, lebo ho nepoznal. Šiva mu od zlosti odtrhol hlavu, ale keď mu Párvatí povedala, že je to jej syn, Šiva mu chcel vrátiť hlavu. Bol však veľmi mocný a odhodil ju príliš ďaleko, aby ju našiel, vraví legenda. Rozhodol sa teda, že prvému tvoru, ktorého stretne, odtrhne hlavu a nasadí ju na svojho syna. Týmto tvorom bol slon. Ganéša má tak hlavu zo slona, ktorá zároveň symbolizuje, že je najväčší a najmúdrejší medzi zvieratami.
Ganéša sa narodil štvrtého dňa v mesiaci magh a považuje sa za majstra astrológie. Podľa hinduistického kalendára národných sviatkov sa oslavuje jeho narodenie v auguste/septembri; tento dátum je premenlivý podobne ako kresťanská Veľká noc. Oslavy venované tomuto bohu trvajú až desať či jedenásť dní.
Indický štát Maháraštra je mu špeciálne zasvätený. Okolo mesta sú „slonie jaskyne“ – svätyne vytesané do kameňa; v meste je veľa atraktívnych svätýň i chrámov.
Čokoládový a benevolentný boh Ganéša sa považuje za prvého Boha v tom zmysle, že ak chce niekto pristúpiť k Šivovi, musí najprv pristúpiť ku Ganéšovi, inak sa ďalej nedostane. Je to teda ponímané inak v kontexte európskeho myslenia, kde vyslovujeme najprv meno toho najväčšieho (oslávenca, kandidáta atď.), až potom mená ostatných, menej dôležitejších. Preto v Indii, ak sa niekto plánuje oženiť/vydať, alebo ho čaká nejaká dôležitá zmena, prvá modlitba smeruje ku Ganéšovi.
Na juhu Indie existujú vyobrazenia tohto boha v ženskej podobe a tak sa ujal aj termín Vinájakí, čo je pomenovanie Ganéšu v ženskej forme, vyobrazovaného s tigrími nohami, takýchto sôch je však málo. Indický štát Tamilnádu je ďalší z indických štátov, kde tento boh má obrovskú populatiru. Ganéšove sochy sú aj na Srí Lanke, v Kambodži, vo Vietname a v Afganistane.
Symbolika Ganéšu
Ganéšova hlava symbolizuje átman, teda to, čo Indovia nazývajú „dušou“. Významovo je ale toto slovo inak chápané budhizmom a hinduizmom. Jeho veľké telo znázorňuje pozemskú existenciu ľudí, ale aj máju. Slonia hlava Ganéšu predstavuje múdrosť a jeho hruď Óm, čo je zároveň najslávnejšia mantra (ústne odriekavanie) a aj symbol pre kozmickú realitu.
Ganéša má štyri ruky – dve dole, dve zdvihnuté, v zdvihnutej pravej drží bodec, čo mu pomáha pri odstraňovaní prekážok na večnej ceste k oslobodeniu. V ľavej ruke drží slučku, pomocou ktorej chytí do pasce každú nepríjemnosť na ceste. V dolných rukách drží svastiku a ruženec, čo naznačuje, že cesta za poznaním by mala pretrvávať.
Ganéša má 108 mien a 32 foriem. Číslo 108 je považované za jedno z najsvätejších (Šiva má 1 008 mien a 64 foriem). Medzi Ganéšových 32 foriem patrí napríklad zobrazenie v červenej farbe so štyrmi rukami – Bála Ganapati alebo Dharuna Vinájakar s ôsmimi rukami; Heramba Vinájakar je zase Ganéša s desiatimi rukami a piatimi tvárami. Tento boh je v Indii uznávaný medzi prvými bohmi. Má brata – boha menom Murugan, ktorého niektoré skupiny považujú za dôležitejšieho. Ganéša je uznávaný hinduistami po celom svete, má chrámy, je často vyobrazovaný s hákovými krížmi, ktoré boli prevzaté a zneužité nacistickou ideológiou.
Je známe, že Ganéša má aj ezoterický kult uctievateľov, ktorí ho vyznávajú ako symbol "linga" – Maháganapatí. Tento kult je jeden z primárnych tantrických tradícií. Jeden z tajných kultov tohto boha je tzv. kult alebo sekta Gánapatjas, ktorá je neznáma aj samotným hinduistom, keďže ide o tajnú skupinu, ktorej praktiky väčšina ľudí mimo nepozná. Ganéša napísal Mahábháratu ako pisár, keď mu text diktoval básnik Vjása. Ganéša si vytrhol svoj sloní kel, vraví legenda, preto je zobrazovaný iba s jedným.
V ezoterickom budhizme sa Ganéša v Japonsku zobrazuje ako dvojboh – dve postavy Boha, obe so sloňou hlavou, jedna mužská, druhá ženská. Sochy sa neukazujú verejnosti, sú to teda „tajné sochy“, určite aj pre silný erotický náboj. V Japonsku je viac ako 250 chrámov, kde uctievajú boha Ganéša. V meste Kamakura je chrám Hókai-dži, kde je najstaršia jeho socha, údajne držaná pod zámkom už od roku 1333. Dvojboh je nanten – muž, njoten – žena. Ide zároveň aj o symboliku jeho ega. Ganéša – Kangiten je v Japonsku veľmi málo zviditeľňovaný, používa sa iba pri tajných budhistických rituáloch.
Ganéša však prišiel do Japonska z Číny. Historici datujú príchod/pôsobenie prítomnosti Ganéšu v Japonsku do obdobia, kedy Kukai (774 – 834) – japonský mních a básnik známy aj pod menom Kóbó-Daiši, založil sektu Šingon v japonskom budhizme. Tento kult má niečo, čo ho výrazne odlišuje od ostatných – doktríny, rituály a názory sekty majú nesmierne veľa paralel s tajným kultom Ganapatyas, do ktorého patrili aj slávni svätí ako Gajanan Maharadž z indického štátu Maháraštra. Ganabači (ďalšie pomenovanie Ganéšu v japončine) dal posolstvo celému svetu, keď sa stali zázraky v septembri 1995 a časopis Hinduism Today o zázrakoch písal. Je to dobrý a benevolentný boh, ktorý má rád mlieko a čokoládu. Keď mu ľudia obetovali mlieko, zistili že začalo miznúť. Správy sa dostali aj na titulné stránky najdôležitejších svetových denníkov.
