Galadriel
Galadriel je fiktívna postava zo Stredozeme, vytvorená J. R. R. Tolkienom. Je spomínaná v dielach Pán prsteňov, Silmarillion a Nedokončené príbehy.
Žila veľmi dlho a bola v družine, čo napriek proroctvu zo severu a Fëanorovej zrade prešli cez Helcaraxë – Duniace ľady. Jej rodné meno nebolo Galadriel, ale Nerwen, čo znamená muž-žena.
Opis
Jedna z naväčších spomedzi Eldarov, opísaná ako druhá najmocnejšia po samotnom Fëanorovi a povráva sa, že v múdrosti ho dokonca prekonala. Nielenže patrila k najmocnejším spomedzi Noldorov, Galadriel bola tiež oslnivo krásna a jej hlas bol hlboký a jasný. Bola tiež najvyššou zo všetkých elfských žien s výškou blížiacou sa (v moderných mierach) 6′ 4″ (6 stôp a 4 palce) alebo približne 193 cm. Najslávnejšou z jej čŕt však boli jej trblietavé zlaté vlasy popretkávané striebornými prameňmi.
Nevedno, či si Celeborna vzala z lásky alebo z vlastnej pýchy a hrdosti, ale je isté, že si boli príbuzní, aj keď bola Noldorka a on patril medzi Teleriov, teda tých, čo v Stredozemi ostali. V mladosti túžila po moci a vlastnom území. Odmietla však príležitosť, keď jej Frodo ponúkol Veľprsteň.
„Tvrdá ako diamant, jemná ako mesačný svit. Horúca ako slnečné svetlo, chladná ako mráz pod hviezdami. Hrdá a vzdialená ako zasnežený vrch a veselá ako akékoľvek dievča, ktoré som kedy na jar videl so sedmokráskami vo vlasoch.“
Zo Samovho opisu Galadriel Dve Veže, kniha IV, kapitola 5, Okno na západ.