Frédéric Bastiat
Frédéric Bastiat (* 30. jún 1801, Bayonne, Francúzsko – † 24. december 1850, Rím) bol francúzsky liberálny ekonóm a politik. Svojimi satirickými dielami propagoval myšlienky voľného trhu a vysmieval sa protekcionizmu. Bol liberálnym členom francúzskeho Národného zhromaždenia (Assemblée nationale).
| Frédéric Bastiat | |||
| francúzsky liberálny ekonóm a politik | |||
 | |||
| Narodenie | 30. jún 1801 Bayonne, Francúzsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 24. december 1850 (49 rokov) Rím, Taliansko | ||
| Odkazy | |||
| Projekt Guttenberg | Frédéric Bastiat (plné texty diel autora) | ||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Narodil sa v Bayonne v Akvitánsku vo významnej obchodníckej rodine. V roku 1808 mu zomrela matka, v roku 1810 zomrel aj jeho otec a Frédérica sa ujali starý otec a teta.
Od roku 1812 študoval na školách v Bayonne, v Saint-Sever a nakoniec v benediktínskej Abbaye-École de Sorèze. V roku 1818 opustil školu, aby sa pripojil k rodinnému podniku ako vývozca. Podľa ekonóma Thomasa DiLorenza práve táto skúsenosť s niektorými dopadmi štátnej regulácie na trh výrazne ovplyvnila jeho neskoršie diela.[1]
Po smrti starého otca v roku 1825 Bastiat zdedil majetok v Mugrone, čo mu umožnilo venovať čas štúdiu. Spolu so svojím priateľom a susedom Félixom Coudroyom "prelúskali množstvo kníh o filozofii, histórii, politike, náboženstve, politickej ekonómii atď."[1] Coudroy bol pôvodne obdivovateľ Rousseaua a teda socialista, ale Bastiatovi sa ho podarilo zmeniť na klasického liberála.[1]
V roku 1825 bol prijatý do bayonnskej slobodomurárskej lóže La Zélée (fr. Horlivá).[2].
V roku 1831 si Frédéric Bastiat vzal za manželku Marie Clotilde Hiartovú, ale krátko po svadbe sa rozišli. V tom istom roku bol vymenovaný za zmierovacieho sudcu mugronského kantónu. V rokoch 1833 a 1839 bol zvolený za člena mugronského zastupiteľstva.
Bastiatov prvý známejší článok De l'influence des tarifs français et anglais sur l'avenir des deux peuples bol uverejnený v roku 1844 v časopise Journal des Économistes a kritikmi je považovaný za jedno z najlepších literárnych argumentov v prospech voľného obchodu. Krátko po zverejnení článku Bastiat nadviazal korešpondenciu s anglickým ekonómom Richardom Cobdenom, zakladateľom Anti-Corn Law League. Cieľom tejto organizácia bolo zrušenie vysokých dovozných ciel na obilie. Bastiata jeho idea inšpirovala natoľko, že v roku 1846 spoluzaložil francúzsku obdobu, Association pour la liberté des échanges v Bordeaux a v roku 1847 založil ďalšiu pobočku tejto organizácie aj v Paríži. Koncom roku sa stal šéfredaktorom týždenníka Le Libre Échange a vzdal sa funkcie zmierovacieho sudcu mugronského kantónu.
V nasledujúcich rokoch cestoval neúnavne po Francúzsku a propagoval ideu voľného obchodu. V roku 1848 vyšla druhá časť jeho knihy Sophismes économiques (prvá časť vyšla v roku 1845), esej Protectionisme et communisme a ďalšia známa esej L’État. 23. apríla 1848 bol zvolený do Národného zhromaždenia a o rok nato 13. mája 1849 bol znovuzvolený.
V roku 1850 mal už zdravie natoľko podlomené tuberkulózou, ktorú získal pravdepodobne pri cestách po Francúzsku, že nebol schopný zúčastňovať sa ďalších schôdzí parlamentu. Napriek tomu dokončil ďalšiu knihu Harmonies économiques a publikoval eseje La Loi, Baccalauréat et socialisme a Ce qu'on voit et ce qu'on ne voit pas. V septembri odcestoval do Ríma, kde 24. decembra zomrel.
Myšlienky
Bastiat sa považuje za predstaviteľa umierneného prúdu libertarianizmu, chápal utilitarizmus a prirodzené právo ako dva vzájomne sa doplňujúce aspekty toho istého sveta. Štát pravdepodobne považoval za nevyhnutnú až praktickú záležitosť, niečo, čo by malo byť brané do úvahy, pokým to existuje. Avšak podobne ako všetci klasickí liberáli, Bastiat si udržoval hlbokú nedôveru v akúkoľvek vládu v akejkoľvek forme a zasvätil celý svoj život dokazovaniu, že vládna kontrola nad občanmi a regulácia súkromného priemyslu je neúčinná, ekonomicky ničivá a morálne nesprávna.
Najdôležitejším príspevkom Bastiata na poli ekonomiky je jeho poukazovanie na skutočnosť, že dobré ekonomické rozhodnutia majú vychádzať z dlhodobého a komplexného pohľadu, to jest nielen z pozície jedinej skupiny ľudí alebo jediného priemyselného odvetvia (výroba sviečok, v Petícii výrobcov sviečok), ale z pozície všetkých ľudí a všetkých priemyselných odvetví ako celku.
Bastiat bol vďaka jeho dôrazu na rolu spotrebiteľského dopytu v ekonomickom rozvoji popisovaný Markom Thorntonom, Thomasom DiLorenzom a ďalšími ekonómami ako predchodca rakúskej školy.
Klam rozbitého okna
Klam rozbitého okna je popísaný v eseji Čo je vidieť a čo nie je vidieť. Malý chlapec rozbil okno. Ľudia začnú majiteľa utešovať, že malý nezbedník takto vlastne vytvoril prácu pre sklenára a podporil teda priemysel - to je to, čo je vidieť. To, čo nie je vidieť, je, že majiteľ rozbitého okna už nemôže peniaze, ktoré zaplatí sklenárovi, použiť na nákup niečoho iného.
Bibliografia
- (1830) Aux électeurs du département des Landes
- (1834) Réflexions sur la pétition de bordeaux, Le Havre et Lyon concernant le régime douanier
- (1837) A propos de la session du Conseil Général des Landes
- (1841) Le fisc et la vigne
- (1843) Mémoire sur la question vinicole
- (1844) Mémoire sur la répartition de l'impôt foncier dans les Landes
- (1844) De l'influence des tarifs français et anglais sur l'avenir des deux peuples
- (1845) Cobden et la Ligue
- (1845) De l'avenir du commerce des vins entre la France et la Grande Bretagne"
- (1845) Sophismes économiques - v slovenčine iba časť Petícia výrobcov sviečok
- (1846) A Messieurs les Electeurs de l'arrondissement de Saint-Sever
- (1847) Le petit arsenal du libre-échangiste
- (1848) Sophismes économiques, druhá časť
- (1848) Propriété et Loi
- (1848) Justice et Fraternité
- (1848) Propriété et Spoliation
- (1848) L'État
- (1849) Protectionnisme et communisme
- (1850) La Loi
- (1850) Baccalauréat et socialisme
- (1850) Ce qu'on voit et ce qu'on ne voit pas - v češtine Co je vidět a co není vidět
Referencie
Pozri aj
Externé odkazy
- Článok o Bastiatovi (prevzatý z CEP) (po česky)
- Stránky venované Bastiatovi (po anglicky)
- Bastiatov životopis (po francúzsky)
- Kompletná bibliografia (po francúzsky)